BRATISLAVA. Pracovníci Národného bezpečnostného úradu zrejme majú zmysel pre symboliku.
V kauze únosu prezidentovho syna z augusta 1995 sa viac ako tri roky nemohol začať súdny proces, lebo súdu sa rozpadol senát, ktorý mal kauzu riešiť, a nový dlho nedokázali poskladať.
Problémom bolo nájsť tzv. prísediacich členov senátu, ktorí museli pre citlivosť prípadu prejsť najprísnejšou previerkou bezpečnostného úradu.
Stalo sa tak až teraz, v čase 30. výročia jednej z najvážnejších káuz v histórii Slovenska, ktorá stále zostáva nedoriešená.
Vyšetrovanie prípadu polícia ukončila v auguste 2000, teda tiež symbolicky päť rokov od spáchania skutku. Bolo by to aj skôr, policajti však mohli vo veci riadne konať až po páde Mečiarovej vlády v roku 1998.
Ešte pred odchodom Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident stihol na prípad vydať sporné amnestie. Chcel tak zabrániť polícii, aby po jeho prípadnom neúspechu vo voľbách mohla prípad otvoriť.
Nový premiér Mikuláš Dzurinda po prevzatí moci v decembri 1998 vydal rozhodnutie, ktorým Mečiarove amnestie anuloval. Tiež bol v pozícii zastupujúceho prezidenta, keďže po skončení funkčného obdobia Michala Kováča parlament novú hlavu štátu nevedel zvoliť.
Prečo súdy nekonali
Na základe Dzurindovho rozhodnutia začali vo veci konať polícia a prokuratúra.
Vyšetrovanie potvrdilo, že akciu zosnovala SIS pod vedením jej vtedajšieho šéfa Ivana Lexu. Spolu s ním obvinili trinásť ľudí. Cieľom únosu bol pokus o diskreditáciu prezidenta Kováča, ktorého sa vládne HZDS snažilo dostať z funkcie, lebo si dovolil Mečiarovi odporovať.
Mimo ďalšieho konania zostal bývalý námestník tajnej služby Jaroslav Svěchota. V jeho prípade Ústavný súd v decembri 1999 špeciálne rozhodol, že pre Mečiarove amnestie ho ani po Dzurindovom akte stíhať nemožno. V kauze tak ďalej figuroval už len ako svedok a v roku 2004 zomrel.
Obžalobu podal prokurátor Michal Serbin na súd ešte v novembri 2000. Súdy sa však tiež priklonili k názoru, že Mečiarove amnestie ďalej platia. Kauza tak zamrzla.
Na základe silného občianskeho tlaku amnestie v apríli 2017 zrušila Národná rada. Jej postup potom odobril aj Ústavný súd. Bolo to za tretej vlády Roberta Fica zo Smeru, ktorý predtým roky opakoval, že amnestie sú nezrušiteľné.
K tlaku vtedy prispel aj úspešný film Únos, nakrútený podľa skutočných udalostí.
Tridsať rokov od kauzy únos: Hovorili sme s Lexom, Hrbáčkom a ďalšími. Čo je s nimi dnes Čítajte Nový začiatok
Kauza únos formálne nespadá pod Špecializovaný trestný súd, ktorý by si s ňou zrejme dávno poradil.
Prípadom sa pôvodne zaoberal Okresný súd Bratislava III, lebo v jeho obvode bolo sídlo SIS. Po zmene súdnej mapy v júni 2023 prešiel na Mestský súd Bratislava I, pod ktorý po novom spadajú všetky trestné kauzy z bratislavského kraja.
Spis je doteraz v utajenom režime a konanie si vyžaduje špeciálne postupy. Všetci členovia senátu musia mať previerku NBÚ, čo je u sudcov Špecializovaného trestného súdu automatické.
V senáte mestského súdu je sudcom len jeho predseda Karol Posluch. Senát má troch členov. Ďalší dvaja sú prísediaci a môžu byť aj bez právnického vzdelania. V minulosti sa im hovorilo sudcovia z ľudu.
Po zrušení amnestií prešli bezpečnostnými previerkami spolu so sudcom aj traja prísediaci – jeden ako náhradník. Potom sa začali oboznamovať so spisom.
Starosti s previerkami
Od januára do marca 2022 sa však z rôznych dôvodov vzdali funkcie obaja prísediaci a aj náhradný člen senátu. Ďalších prísediacich s previerkou súd nemal. Tak to bolo až doteraz.
