BRATISLAVA. Slovensko obnovilo prijímanie žiadostí ruských občanov o vydanie turistických víz, informujú ruské médiá s odvolaním sa na vízové centrum BLS International, ktoré pomáha vybaviť vydanie slovenských víz v Moskve a Petrohrade.
Slovensko prestalo Rusom vydávať víza po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Bratislava o zmene postoja oficiálne neinformovala, neoficiálne to však diplomatické zdroje podľa médií potvrdzujú. Ministerstvo zahraničných vecí však reagovalo, že vízovú politiku nezmenilo, a to ani v roku 2022.
Slovensko znovu začalo vydávať turistické víza Rusom, píše Pravda, ktorá sa však tiež odvoláva na ruské médiá. "Áno, je to pravda," reagoval pre Pravdu nemenovaný predstaviteľ rezortu slovenskej diplomacie s tým, že nepozná dôvody zmeny, pretože sa konzulárnej agende nevenuje.
"K zmene vízovej politiky Slovenskej republiky nedošlo, a to ani v roku 2022," uviedla v reakcii slovenská diplomacia. Dodala, že Slovensko ako členský štát Európskej únie dodržiava európsku legislatívu a plní nariadenia EÚ, ktoré sú záväzné.
"Preto vydávanie turistických víz pre občanov Ruskej federácie nemohlo byť zo strany SR ani zrušené," uviedol rezort.
"Z pozície EÚ nikdy nedošlo k jednoznačnému rozhodnutiu o suspendovaní vydávania turistických víz, z úrovne EÚ bola iba suspendovaná takzvaná facilitačná dohoda o uľahčení vo vízovom procese," oznámila slovenská diplomacia.
Vydávanie schengenských turistických víz bolo podľa nej v minulosti oficiálne obmedzené len v súvislosti s pandémiou choroby covid-19.
Na prísnejších podmienkach vydávania víz ruským občanom sa dohodli členské štáty EÚ po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, ale jednotný postoj nezaujali.
Takmer tretina z nich prestala vydávať turistické víza, a to aj Slovensko. To bolo ešte v období, keď bol premiérom Eduard Heger a ministrom zahraničia Ivan Korčok.
Turistické víza prestali vydávať všetky krajiny so spoločnou hranicou s Ruskom, čo je Poľsko, Fínsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko. Na úplnom zákaze turistov z Ruska v reakcii na inváziu na Ukrajinu sa však členské štáty nezhodli, dodala Pravda.
Pred oslabením obmedzenia slovenské vízové centrá prijímali dokumenty iba od blízkych príbuzných občanov Európskej únie či držiteľov povolení na pobyt, lekárov, poľnohospodárov či vodičov v medzinárodnej doprave, študentov, diplomatov a vysokokvalifikovaných špecialistov, píše ruský server RBK.
Po ruskej invázii tiež prudko stúpol počet zamietnutých ruských žiadostí o schengenské víza, z 1,5 percenta v roku 2019 na 10,2 percenta v roku 2022 a 10,6 percenta v roku 2023. Vlani tento podiel klesol na 7,5 percenta, pričom Rusko sa dostalo medzi päticu krajín, ktorých občania najčastejšie žiadajú o schengenské víza.
Celkový počet ruských žiadostí podľa údajov Európskej komisie predstavoval približne 606-tisíc, dodal RBK.