Bratislava 24. augusta (TASR) - Koaličná zmluva ako základný dokument vymedzujúci fungovanie vládnej štvorky neukladá premiérovi explicitne povinnosť vyhovieť všetkým personálnym návrhom partnerov. Nespomína to žiaden článok dohody. Politológ Grigorij Mesežnikov sa však domnieva, že pri akceptovaní nielen litery, ale aj ducha Koaličnej zmluvy by Mikuláš Dzurinda musel akceptovať požiadavku ANO na odvolanie jej dvoch ministrov. Niektoré kompetencie politických strán totiž považuje za výlučné, medzi nimi aj právo nominovať svojich kandidátov do funkcií.
Koaličná zmluva určuje, ktoré vládne rezorty a aké funkcie v parlamente pripadnú ktorej politickej strane. Dokument hovorí, že "v prípade rekonštrukcie vlády SR bude rešpektovaný dohodnutý pomer koaličných partnerov tak, ako to vyplýva z príslušných článkov tejto dohody". O povinnosti rešpektovať každý návrh koaličného partnera sa nepíše nič. Mesežnikov hovorí, že zmluva odráža stav na začiatku vládnutia, keď sa koaličné strany vedia zhodnúť aj na konkrétnych nomináciách.
Súčasný spor, keď ANO tlačí na dodržanie Koaličnej zmluvy a odvolanie svojich dvoch ministrov, vníma politológ ako reakciu na vnútrostranícku situáciu v ANO. Zástupcovia "alternatívnych názorov" majú podľa Mesežnikova v poslaneckom klube ANO väčšinu, čo môže premiéra lákať, aby nevyhovel požiadavkám menšej časti okolo predsedu Pavla Ruska.
Počas pôsobenia prvej Dzurindovej vlády sa vyskytlo niekoľko prípadov, keď strana nemala posledné slovo v nominácii svojho človeka. Vicepremiéra Pavla Hamžíka odvolal premiér aj napriek nesúhlasu jeho materskej SOP, odmietol odvolať ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, hoci ho o to požiadala SDĽ a neakceptoval ani návrh ľavičiarov na vymenovanie Jozefa Tuchyňu do funkcie ministra obrany. SDĽ napokon nominovala Jozefa Stanka.
