Slovensko zaostáva vo viacerých smeroch a potrebuje reštart - to je myšlienka, s ktorou najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko predstavila novú ekonomickú štúdiu s názvom Tresk!
Na približne 80 stranách sa snaží ukázať, na čo by sa malo Slovensko v budúcnosti zamerať, aby bolo zase prosperujúcou krajinou.
"Slovensko potrebuje aj novú priemyselnú politiku, pripravenú odborne, a nie na základe lobingu vyvolených," hovorí v rozhovore pre SME jeden z autorov štúdie poslanec Štefan Kišš.
V rozhovore podrobnejšie vysvetľuje niektoré z tém, ktoré vo zverejnenej štúdii pôsobia skôr filozoficky, než ako konkrétne návrhy.
Opatrenia, ktoré ste predstavili, sú z veľkej časti filozofické. Kde na ne v čase zlej ekonomickej situácie na Slovensku chcete zobrať peniaze?
Nie všetky nami predstavené opatrenia stoja peniaze. Mnohé sú o pripravenosti, o politickom kapitále, o schopnosti veci pretaviť do praxe, komunikáciou, solídnou a poctivou prácou. My nepredstavujeme atómovky, nerobíme zo Slovenska na počkanie Švajčiarsko, ale skôr sa snažíme prezentovať poctivú prácu.
Pokiaľ ide o peniaze, je to jedna z kľúčových podmienok. Dokument je najjmä o naštartovaní rastu ekonomiky. Ideálna odpoveď je, že vďaka zväčšeniu ekonomického koláča môžeme získať zdroje aj na reformy, ktoré si vyžadujú peniaze.
Čiže chcete vyrásť z dlhu?
Nie, respektíve nie len. Rast ekonomiky prináša väčší prínos a potom sa ľahšie rozdeľujú peniaze. Niektoré opatrenia môžu tiež priniesť peniaze, je to kombinácia. Málo propagovaná myšlienka je v európskych peniazoch, ktoré účtovnícky v čase konsolidácie nespôsobujú deficit. Tá suma je obrovská, ale ide o manažérsku schopnosť dostať ich čo najskôr do ekonomiky.
Máme aj pozitívne skúsenosti z pôsobenia viacerých z nás v exekutíve, či štátnom aparáte, kde vidíme, že sa to dá dosiahnuť. Napríklad ako Ódorova vláda zachránila 800 miliónov z eurofondov.
V daňovom mixe naznačujete výrazné zmeny. Viete, koľko z nich chcete získať, ako zmeniť nastavenie rôznych daní?
Zásadné preskupenie príjmov aj výdavkov potrebujeme nielen na to, aby sme zastavili dlh a deficit, ale aj pomohli ekonomickému rastu. Máme príliš vysoké zdaňovanie práce, ale majetkové dane a dane z externalít sú veľmi nízke. V dobrej ekonomike by to malo byť naopak. Dávame málo do rastových výdavkov, investícií a vzdelávania.
Presné sadzby daní nekomunikujeme, ani ich nevieme. Svet sa mení až príliš rýchlo, pre geopolitiku, aj to, čo vyvádza štvrtá Ficova vláda. Potrebujeme preto aktualizované poctivé prerátanie na úrovni každej sadzby. Rámce máme, ale je teraz zbytočné ich hovoriť, keď svet o dva roky bude iný.
