„Robert Fico je dnes pre našich najbližších partnerov a spojencov nedôveryhodný líder jednej z členských krajín EÚ a NATO. A v zásade ich zaujíma len do tej miery, do akej ide niečo blokovať alebo nie. Zatiaľ čo v očiach absolutistických lídrov na východ od Moskvy- vrátane Ruska - je to človek, ktorého vedia akurát tak zneužiť na propagandu a nejaké pekné fotky,“ hovorí v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou bývalý veľvyslanec pri NATO, dnes bezpečnostný expert PS Peter Bátor.
Fotografie premiéra zo zadných radov počas vojenskej prehliadky v Šanghaji považuje za ponižujúce: „On je totiž na posledných miestach ešte aj v takomto krúžku hanby, ktorý sa tam stretáva. Už vôbec nie je v žiadnom krúžku v Európskej únii. My z toho máme len hanbu, máme z toho nedôveru. A ja sa pýtam, čo tam vybavil.“
Premiérovi by voliči mali klásť otázky, čo reálne vyrokoval na stretnutí s čínskym prezidentom, s vietnamskými pohlavármi alebo aký význam má stretnutie s Alexandrom Lukašenkom. Ale predovšetkým, čo dosiahol na stretnutí, kde mu Vladimir Putin dával rady, ako potrestať Ukrajinu za útoky na ruskú infraštruktúru.
„Poviem to veľmi natvrdo - v prípade, že by napríklad Robert Fico poslúchol túto inštrukciu z Kremľa, stal by sa súčasťou vojny na ruskej strane, pretože vypnúť reverzný tok plynu pre Ukrajinu tak, aby ona mohla aj v zime fungovať, je pomáhanie Rusku,“ zdôrazňuje Bátor.
Ak by bol premiér suverénnym lídrom s diplomatickou orientáciou na štyri svetové strany, podľa Bátora mal pred cestou komunikovať s európskymi lídrami o odkaze pre Putina.
„Mohol pokojne doniesť tie obrázky zbombardovaných nemocníc a mŕtvych detí, ktoré dokumentujú, čo sa deje na Ukrajine, a mohol jednoznačne vyzvať ruského prezidenta, aby s tým prestal. Mohol jasne pomenovať, kto je agresor a mohol v mene európskej dvadsaťsedmičky, alebo dokonca všetkých členských štátov NATO, povedať, že táto vojna sa má skončiť,“ tvrdí.
V ARÉNE s P. Bátorom zaznelo:
- čo prinieslo Slovensku stretnutie Fico - Putin,
- aké riziká prináša orientácia na autoritárske režimy,
- kým je premiér pre západných lídrov a koalíciu ochotných,
- či sa mení geopolitické nastavenie sveta,
- či by sa mal ozvať prezident Pellegrini.
Kto je dnes Robert Fico v očiach európskych lídrov a kým je Robert Fico pre tých lídrov, ktorí boli v Šanghaji a z ktorých mnohí sú skutočnými diktátormi?
Robert Fico je dnes nedôveryhodným lídrom v očiach spojencov z viacerých členských krajín EÚ a NATO. V zásade ich zaujíma len do tej miery, do akej niečo blokuje alebo neblokuje.
V očiach absolutistických lídrov na východ od Ruska - vrátane samotného Ruska - je to človek, ktorého dokážu zneužiť len na propagandu, na pár fotiek a ktorého sa snažia využiť ako kanál na presadzovanie vlastných záujmov v Európe.
Ako to teda vyzerá, keď sa o nás európski lídri zaujímajú oveľa menej? Znamená to, že telefonujú iba vtedy, keď ide o niečo naozaj významné? Je skutočne pravda, že volajú Robertovi Ficovi, aby sa ho pýtali, čo vyrokoval s Putinom, ako sám avizoval?
To uvidíme, či mu niekto zavolá, aby sa spýtal, čo vlastne vyrokoval. Pretože už z toho rokovania, aspoň z verejnej časti, bolo jasné, že nevyrokoval nič.
Má už peknú históriu nevyrokovania čohokoľvek s prezidentom Putinom. Veď ak sa nemýlim, stretol sa s ním dvakrát. A dvakrát nevybavil žiadny plyn, dvakrát nevybavil vôbec nič z toho, čo deklaroval, že vybaví. Preto mám pochybnosti, že by mu svetoví či európski lídri volali s otázkou: „Tak čo si vyrokoval s ruským prezidentom?“ Diplomacia totiž funguje inak.
Keď sa rokuje o dôležitých veciach, keď sa ešte tvoria rozhodnutia - nie až keď sú prijaté - vtedy si lídri navzájom telefonujú. Pýtajú sa: „Aký máš na toto názor? Toto je zložitá otázka.“ Alebo: „Pozri, toto je pre nás citlivé, máme s tým problém, skúsme to nastaviť tak, aby sme neutrpeli ja ani ty.“
Je tam veľa neformálnej komunikácie. A z drvivej väčšiny tejto komunikácie je Slovensko vynechané. Premiér Fico nie je jej súčasťou.
Keď Vladimir Putin poúča Roberta Fica
Neformálna komunikácia, to sú tie „kuloáre“, ktoré sa väčšinou nedostávajú na verejnosť. Tentoraz však nastala situácia, keď dokonca Vladimir Putin poúčal Roberta Fica, ako má zastaviť pomoc Ukrajine v prípade, že bude potrebovať nejaké energetické zálohy. Je to štandardné?
Toto je štandardné správanie ruského prezidenta. Jasne to ukazuje, ako sa na nás pozerá a ako sa pozerá na Roberta Fica. Vníma ho len cez optiku toho, na čo všetko ho môže využiť.
A povedzme si to úplne natvrdo: ak by Robert Fico poslúchol túto inštrukciu z Kremľa, stal by sa súčasťou vojny na strane Ruska. Pretože vypnúť reverzný tok plynu pre Ukrajinu, aby dokázala prežiť zimu, alebo akýmkoľvek spôsobom poškodiť Ukrajinu, znamená pomáhať Rusku.
Robert Fico nás už dostatočne dlho presviedča o tom, že je skôr premiérom vojny a podporovateľom ruskej verzie konfliktu, než lídrom, ktorý by sa snažil pomáhať Ukrajine.
Napriek tomu, že sme vyhláseným nepriateľom Ruskej federácie už od začiatku vojny, dá sa povedať, že nás Rusi považujú za spojencov?
Nie, nepovažujú nás za spojencov. Považujú nás za niekoho, koho môžu zneužiť, a keď vidia, že z nás nič nemajú, jednoducho nás hodia do kúta.
Keď vidia, že z nás môžu niečo získať, budú nás len využívať, takto hlúpo. A to, čo dnes robí táto vláda, je vlastne len skákanie na lep prezidenta Putina.
Ak počúvame Roberta Fica, ktorý hovorí, že vedie suverénnu politiku „na všetky štyri svetové strany“, ako by teda mala vyzerať politika skutočne suverénnej krajiny? Čo by Putinovi mal sebavedomý líder so suverénnou zahraničnou politikou povedať?
V prvom rade by urobil to, že by šiel na európsku pôdu a povedal: „Keď už sa dostanem do takejto situácie a idem sa stretnúť s ruským prezidentom, dohodnime sa, čo odkomunikujem v mene celej Európskej únie.“ Pretože ak prezident Putin niečo nemá rád, je to práve európska jednota. Tam je sila mnohonásobne vyššia než v jednotlivých členských štátoch. Toto mal byť úplne prvý krok.
Potom by jasne povedal prezidentovi Putinovi, aby zastavil vojnu, stiahol sa z Ukrajiny, ukončil to, čo sa deje za našimi hranicami, vrátil sa k rešpektovaniu medzinárodného práva, prestal vraždiť ľudí a unášať deti.
To, čo robí premiér Fico, je presný opak. V čase, keď sa bezpečnostná situácia vo svete výrazne zhoršuje, namiesto toho, aby sa zomkol s tými, ktorí sú nám najbližšie a ktorí nás možno raz budú brániť, ich všetkých odstrčí a ide kolaborovať s niekým, kto je pre nás jasnou hrozbou.
Fico v rozhovore s Putinom: Ďakujem za túto príležitosť. Teším sa, že vás vidím Čítajte Namiesto „ako sa máte“ obrázky detí a nemocníc
Zrejme si nikto z nás nedokáže predstaviť, že Robert Fico sedí tvárou v tvár Vladimirovi Putinovi a pred kamerami mu hovorí: „Vy ste vojnový agresor, okamžite to ukončite“ a podobne. V diplomacii však vieme, že často funguje aj cez isté gestá. Napríklad gesto Melanie Trumpovej, ktoré vzbudilo celosvetovú pozornosť - stačil jeden list a akoby zakryl všetky ostatné slová. Mohol sa Robert Fico aspoň pokúsiť o gesto, ktoré by z nás urobilo európskeho spojenca a krajinu, ktorá stojí na strane obetí a základných hodnôt?
Nie, to nie je „mohol“. On to mal urobiť ako európsky líder, ktorý má zastupovať Slovensko ako štát, ktorý zdieľa rovnaké hodnoty ako naši partneri a spojenci.
Mohol pokojne doniesť obrázky zbombardovaných nemocníc a mŕtvych detí, o tom, čo sa deje na Ukrajine, a jednoznačne vyzvať ruského prezidenta, aby s tým prestal.
Mohol jasne pomenovať, kto je tu agresor, a mohol v mene celej európskej dvadsaťsedmičky, alebo dokonca všetkých členských štátov NATO, povedať, že táto vojna sa musí skončiť, že existujú hodnoty, ktoré máme chrániť.
A či tu má byť nejaké symbolické gesto, ako urobila napríklad Melania Trumpová, to už ani nemusí byť len o symbolike.
Ide napríklad o postavenie sa za tie deti a za humanitárnu situáciu, a pripomenutie, že nebombardovanie civilných objektov a nevraždenie civilistov na Ukrajine je absolútne minimum, na čo mal prezidenta vyzvať.
Vieme, že Robert Fico v minulosti povedal, že v Kyjeve nie je vojna, za čo zožal obrovskú kritiku. Tak sa spýtam úplne jednoducho: prečo to Robert Fico robí?
Ja sa vrátim k tomu, že v Kyjeve „nie je vojna“. No keď tam podľa neho vojna nie je, prečo premiér Fico do Kyjeva ešte nešiel? Lebo sa bojí.
Bojí sa, že by sa mu tam niečo stalo, a hlavne sa bojí, že by musel prísť medzi ľudí, ktorým by sa musel pozrieť do očí a povedať: „Ja podporujem Rusov v tejto agresii, keď vás tu zabíjajú.“ Musel by sa pozrieť do očí ľuďom, z ktorých každý už stratil niekoho z rodiny. Preto na Ukrajinu nejde, a keď ide, tak ide „bezpečne“ hneď za hranice do Užhorodu alebo niekam inam.
Prečo to robí? Pretože už nevie, ako sa odčleniť. Pretože nemá na Západe priateľov. Dnes už nemá medzi európskymi lídrami nikoho, okrem maďarského premiéra, ktorému môže zdvihnúť telefón.
Po tom, čo prezradil utajované informácie o schôdzke v Paríži, po tom, čo kritizuje celú Európsku úniu, Brusel a NATO, sa na ostatných lídrov obracia len vtedy, keď potrebuje peniaze alebo pomoc. Všetko ostatné robí len preto, aby sa zapáčil niekde, kde ho „prijmú“. Na európskej pôde už dnes nie je partnerom.
Čiže je to niečo ako mečiarovské „keď nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ“?
Toto je skôr tak, že si zavrel dvere na Západe a na Východ chodí robiť šaša.
Robert Fico si dohodol návštevu Bieloruska. Čo môže mať Slovensko z dohôd s niekým, ako je diktátor Lukašenko?
Nič. Absolútne nič a len ďalšiu nedôveru zo strany našich partnerov.
Treba sa pýtať premiéra Fica na odpočet týchto jeho „fantastických“ ciest, čo všetko priniesol z rokovaní v Rusku, s vietnamskými pohlavármi, bieloruskými či inými autokratmi.
Väčšina investícií a prežitie Slovenska nezávisí od týchto ľudí, ale od našich partnerov a spojencov v Európskej únii. Kto má u nás najväčšie investície? Nie je to Rusko, nie je to Čína, ani Bielorusko alebo Vietnam. Sú to úplne iní partneri.
Prečo teda nechodí do týchto štátov riešiť, ako naštartovať hospodársky rast, aby si ľudia nemuseli uťahovať opasky? Namiesto toho sa len fotí. Nerobí nič iné. Vydáva generické tlačové správy, že budeme rozvíjať bilaterálne vzťahy vo všetkých oblastiach. Treba sa občana spýtať, čo si pod tým dokáže predstaviť a čo z toho ho uživí.
„Krúžok hanby“ a slovenský premiér v zadnom rade
Pokiaľ hovoríme o fotkách, jedna z najznámejších zo Šanghaja zobrazuje Roberta Fica v jednom zo zadných radov. Vpredu sú traja diktátori: Vladimir Putin, čínsky prezident Si Ťin - Pching a Kim Čong-un. Čo nám teda priniesla účasť na šanghajskom samite? Musíme uznať, že ide o veľmi silných hráčov, ktorí reprezentujú 40 percent svetového obyvateľstva a približne 25 percent globálneho HDP.
Keď hovoríme o 40-percentnej svetovej populácii a takých veľkých číslach na papieri, prečo je tam ako jediný premiér z Európskej únie práve Robert Fico?
Čo ostatní premiéri a hlavy štátov, dbajú menej o záujem svojich krajín? Česká republika, Poľsko, pobaltské štáty, Belgičania, Holanďania – prečo tam neboli? Nezaujíma ich ekonomický rast?
Tak aká je vaša odpoveď? Pretože za to, že tam neboli, ich kritizoval vo videu samotný Robert Fico.
Moja odpoveď je - čo z toho budeme mať ako Slovensko? Okrem toho, že sme tam v predposlednom alebo druhom rade – on je totiž ešte aj na posledných miestach v takomto „krúžku hanby“, ktorý sa tam stretáva. Už vôbec nie je v žiadnom „krúžku“ Európskej únie.
My z toho máme len hanbu a nedôveru. A môžeme sa teda pýtať premiéra, čo tam vybavil? O koľko vzrastie HDP Slovenska? O koľko vzrastú zahraničné investície? O koľko vzrastú platy Slovákov? O koľko viac si rodiny budú môcť dovoliť mať na stole?
Zatiaľ všetok ekonomický rast a prosperita, ktorú máme, nie je ani náhodou vďaka tým štátom, s ktorými sa tam ukazoval, ale vďaka úplne niekomu inému.
Strojcovia vojen či prevratov a zástupcovia diktátorských dynastií. A s nimi na snímke Fico Čítajte Bezpečnostné riziká zavretých dverí na Západ
Ak Robert Fico rozvíja takéto typy vzťahov práve východným smerom a na druhej strane vidíme, že nie sme súčasťou koalície ochotných a platí to, čo hovoríte, teda obmedzenia v stykoch, nie je potom problém aj vo výmene spravodajských informácií?
Samozrejme, že je to tak. Prečítajte si českých odborníkov, ktorí verejne vyzývajú, aby so Slovenskom úplne zastavili výmenu informácií.
Nám v tomto už nikto nedôveruje. Keď vidíte, ako premiér Fico sedí na rokovaní s Putinom, ktorý mu hovorí, čo má presadzovať v Európskej únii a vlastne ruský záujem - ako má, s prepáčením, „pichnúť dýku Ukrajincom do chrbta“, tak kto z ostatných štátov mu bude dávať nejaké informácie?
Keď vidia, že jeho partneri sú Číňania, Vietnamci, Bielorusi a ešte aj maďarský minister zahraničných vecí, už si nikto nevymení utajované informácie, pretože veľmi dobre vedia, kde by skončili. Presne rovnako ako tie informácie, ktoré dostane premiér Fico.
Čo sa stane, ak sa Rusi rozhodnú podniknúť väčší útok alebo spôsobiť nejakú bezpečnostnú hrozbu, ktorá tu nepochybne existuje? Vidíme, že rakety lietajú až blízko slovenských hraníc. Aká je teda miera nášho ohrozenia?
Je to vojna, a napriek tomu, že som skôr na strane, ktorá upokojuje, že riziko, že nám tu niečo spadne, alebo že by, nedajbože, raketa prišla úmyselne, je pomerne malé.
Aj keď máme jasné príklady z Poľska či Rumunska, kde dopadli zvyšky zostrelených dronov alebo rakiet, ktoré môžu predstavovať veľké riziko.
Takéto ohrozenie, samozrejme, existuje. Rakety lietajú, niektoré už bližšie k slovenskej hranici ako v predchádzajúcich rokoch konfliktu. A toto je priame ohrozenie.
Na jednej strane čínsky prezident hovorí, že buď budeme rokovať o mieri, alebo sme na prahu ďalšej vojny. Tesne pred naším stretnutím mal tlačovú konferenciu generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý označil Rusko za súčasnú aj budúcu destabilizačnú silu v Európe a varoval, že spolu s Čínou sa snažia pretvoriť globálny poriadok. Znamená to, že sa Európa pripravuje na obrovské zbrojenie, ktoré je nevyhnutné pre bezpečnosť, alebo sa tu roztáča nejaká špirála zbrojenia, ktorá nás stále vzďaľuje od mierových aktivít?
Asi by som nepovedal, že sa to roztáča, pretože toto už nie je novinka. Od napadnutia Ukrajiny sa to deje pravidelne.
Politika NATO je jednoduchá. Má určitú škálu opatrení, ako by sa mali brániť všetky členské štáty. Cieľ je jasný: odstrašiť nepriateľa. Posledná vec je samotná obrana, keď by sme museli nasadiť vojakov, aby sme sa bránili.
To, čo európske štáty a transatlantické spojenectvo robia, je ukázať Rusku a všetkým možným hrozbám, že „ani nad tým nepremýšľajte. Ak by ste to aj začali, nemáte šancu vyhrať“.
V terminológii NATO sa tomu hovorí odstrašenie. Znamená to, že budeme mať vždy takú silu prítomnú a dostupnú, aby si nikto ani nezačal myslieť, že na nás zaútočí. A toto je presne to, čo sa dnes deje.
Geopolitika v pohybe
Mení sa svet z pohľadu rozdelenia Západ - Východ na niečo viac multipolárne - tak, ako to Čína napokon aj chce?
Ja by som to dnes skôr rozdelil inak: je to demokratický, prosperujúci svet verzus autoritatívne režimy. Tie autoritatívne režimy, prirodzene, už len svojou povahou, predstavujú, že ľudí treba ovládať, že majú absolútnu moc a rozhodujú o všetkom.
Takúto predstavu chcú vtlačiť aj do svetového poriadku. Podľa nich tu nebudú platiť pravidlá, štát sa môže akokoľvek rozhodnúť, zobrať vojakov a zabrať časť iného územia, presne tak, ako sú zvyknutí vo svojich štátoch.
Čokoľvek si zmyslia, či už ide o porušovanie ľudských práv alebo ochudobňovanie obyvateľov, urobia to, a tak to bude. A takto by si to predstavovali aj v medzinárodnom meradle.
Keď sa im niečo páči alebo potrebujú konkrétny štát, jednoducho ho ovládnu. Keď chcú zaútočiť, zaútočia. Keď chcú ekonomickú výhodu, jednoducho si ju vytvoria, aj napriek všetkým pravidlám.
Zaostáva Európa, tak ako o tom hovorí Robert Fico? Nechápe Európa, čo sa vo svete deje?
Európa veľmi dobre chápe, čo sa deje. Aj preto vidíme oveľa viac koordinácie a spolupráce v Európe, než to bolo v minulých rokoch. Je to práve preto, že si Európska únia uvedomuje, kde sa premiér Fico absolútne rozchádza s jej postojom.
Väčšina členských štátov EÚ, okrem Maďarska, si naozaj uvedomuje, kde je hrozba, aká môže byť do budúcnosti a aké riešenie bude potrebné. Zatiaľ čo EÚ vidí riešenie v zjednotení a posilnení spolupráce, premiér Fico ho vidí v kolaborácii práve s týmito autoritárskymi režimami.
Kde budeme o dva roky?
Budeme na tom ešte horšie než dnes. Nebudeme súčasťou žiadnych veľkých európskych iniciatív. Fico dnes jasne hovorí, že si zvolil Rusko a Čínu a nie Európsku úniu. Takto sa pozerá na riešenia, čo znamená, že Slovensko bude ešte viac vyčlenené.
On chce vziať Slovensko, všetkých Slovákov, vlastne celú našu republiku a vytiahnuť ju z EÚ. Možno nie právne, ale fakticky, aby kolaborovalo s týmito režimami a bolo úplne odstrihnuté od informácií, nových iniciatív a aktivít, ktoré EÚ a NATO realizujú na ochranu a prípravu na veľké zmeny. Slovensko tak bude pohodené v kúte samo, pretože Rusko sa nás nezastane.
A keď hovoríme o tom, čo mal premiér Fico robiť pri stretnutí s Putinom, jednou z vecí, na ktorú sa mal spýtať, je jasná Putinova pozícia - jeho ultimátnym cieľom je, aby krajiny, ktoré vstúpili do NATO po roku 1999, nemali žiadne kolektívne záruky. Inými slovami, aby tieto krajiny nemali žiadne bezpečnostné garancie, aké má dnes Slovensko ako člen NATO.
Fico sa mal preto pýtať, ako to myslí so Slovenskom, že chce, aby sme mali rovnaký stav ako v roku 1997, keď Rusko môže zasahovať vo východnej Európe a nikto nás nepríde brániť. Kde je teda naša suverénna zahraničná politika, keď Putin a jeho ciele sú presným opakom toho, čo premiér Fico tvrdí?
Keď prezidenta nepočuť
Zahraničnú politiku v Slovenskej republike zvyčajne realizuje okrem Roberta Fica aj minister zahraničných vecí a hlava štátu. Počuť prezidenta dostatočne vzhľadom na to, čo sa deje a vzhľadom na všetky aktivity predsedu vlády?
Ja by som si predstavoval, a tým, že som strávil čas aj s prezidentom Kiskom, aj s prezidentkou Čaputovou pomerne veľa rokov, že prezident sa postaví a bude hájiť hodnoty Európskej únie aj NATO.
O to viac, keď sa tu dejú veci, ktoré idú presne opačným smerom. Z tohto pohľadu by som si predstavoval ďaleko viac aktivity.
Určite by som si nepredstavoval, že by sa schovávali za rokovania o mieri, pretože veľmi dobre vieme, že premiér Fico na týchto rokovaniach ani v Číne, ani s ruským prezidentom, ani s nikým iným absolútne nič nevybaví. Ten mier nikam neposunie. Jediné, čo robí, je, že nás oslabuje v Európskej únii a v NATO.
