BRATISLAVA. Zajtra či v utorok plánoval minister financií Ladislav Kamenický predstaviť konsolidačné opatrenia pre budúci rok. Aj keď termín už niekoľkokrát posúval, tieto dni napokon označil „za dosť hraničný termín“.
Víkendové politické diskusie však naznačili, že ani tesne pred týmto termínom nie je koalícia na opatreniach zjednotená a nad niektorými opatreniami stále visia otázniky.
„Konsolidácia je pred koncom. My teraz potrebujeme ešte rozdeliť určitú sumu peňazí, aby to ušetrili rezorty,“ povedal premiér Robert Fico v Sobotných dialógoch v Rádiu Slovensko.

Ešte v sobotu mal preto rokovať s Kamenickým, aby sa dohodli na ďalšom postupe. Koaličná rada zasadne opäť v pondelok, čo bude týždeň po jej predošlom stretnutí. Fico medzitým absolvoval zahraničný cestu v Číne, čo aj podľa jeho slov pribrzdilo rokovania o opatreniach pre budúci rok.
Premiér však pripustil, že na uzatvorenie debát je najvyšší čas.
„Sú termíny, ktoré nás nepustia. My to už nevieme naťahovať, ako žuvačku. Musí padnúť definitívne rozhodnutie,“ dodal Fico.
Konkrétnejší bol šéf SNS Andrej Danko, ktorý nevylúčil ani spájanie hlasovania o rozpočte s vyslovením dôvery vláde. To je však podľa neho zatiaľ ešte ďaleko, keďže rokovania pokračujú.
„Povedal som dosť nervózne, že som piatykrát na koaličnej rade a ešte ste necekli čo chcete robiť so zdravotníctvom a záchranným systémom,“ vyhlásil Danko v relácii V politike na TA3.
Situáciu v zdravotníctve a najmä dočasné riešenie týkajúce sa prevádzkovania záchraniek po zrušení tendra na ich prevádzkovateľov, by mal prísť podľa Danka v pondelok vysvetľovať na koaličnú radu osobne minister zdravotníctva Kamil Šaško z Hlasu.
Danko pritom podobne ako nedávno šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok zdôraznil, že nesúhlasí so zvyšovaním výdavkov na obranu. Do tej malo ísť podľa pôvodného návrhu navyše o 150 miliónov eur, zatiaľ čo ostatné rezorty mali šetriť. Šutaj Eštok to koncom augusta označil za príčinu zaseknutých rokovaní. Malo to patriť k hlavným príčinám, pre ktoré sa posúval termín dohody a predstavenia opatrení.
V rámci koaličných debát Danko podľa vlastných slov navrhol nové metodické účtovanie položiek, ktoré sa zarátavajú do HDP na obranu, a to podľa vzoru Česka. Týmto spôsobom by sa do výdavkov na obranu rátali napríklad aj náklady na Najvyšší bezpečnostný úrad či niektoré opravy ciest a mostov. Taktiež by sa aj letka ministerstva vnútra mohla zlúčiť s letkou ministerstva obrany. Podľa Danka by to fiktívne dvihlo číslo, ktoré Slovensko vynakladá na obranu.
Postoj ministra obrany Robert Kaliňáka zo Smeru k tomu návrhu z Dankovho opisu nie je zrejmý.
Poučili sa z minulého roka
Koaliční politici si v diskusiách zhode dávali pozor na to, aby vopred nekomunikovali nič konkrétne a nové z pripravovaných návrhov.
Predseda parlamentu Richard Raši z Hlasu to vysvetľoval poučením sa z minulého roka.

„Chceme sa vyhnúť tomu, aby sa po prezentácii konsolidačných opatrení potom robili nejaké zmeny,“ povedal Raši v O 5 minút 12 na STVR. Narážal tým na situáciu spred roka, keď Kamenický predstavil zmeny v DPH, kde vyššie zdanenie zahŕňalo napríklad aj knihy alebo v sadzbách neboli zvýhodnené niektoré potraviny, avšak po kritike aj zvnútra koalície sa napokon opatrenia ešte dodatočne menili.
Danko neskôr písal Ficovi otvorený list, v ktorom okrem iného písal aj o spôsobe dohody na transakčnej dani. „Donútili ste nás hlasovať za konsolidáciu, s ktorou sa neviem stotožniť,“ písal Danko vo februári tohto roka.
Zrušenie transakčnej dane pre malé firmy a živnostníkov je pritom stále na stole. Parlament by mal o návrhu hlasovať v druhom a treťom čítaní už na nastávajúcej schôdzi.
Danko v nedeľu vyzdvihol, že v rámci šetrenia by sa nemalo siahať na fondy na podporu športu a umenia. Spomínal tiež návrhy na zlučovanie niektorých úradov vrátane žúp, ale aj s návrhom SNS, aby sa v niektorých službách preniesla povinnosť platby DPH na konečného užívateľa. „Tam, kde sa na DPH doslova kradne“, opísal Danko bez konkrétností.
Raši zas avizoval, že základný prísľub, ktorý dostal Hlas je, že sa nebude šetriť na najzraniteľnejších ľuďoch, napríklad rušením trinástych dôchodkov. Návrhy strany namiesto toho smerovali k zvýšeniu dane z hazardu, ale aj daní pre banky a obchodné reťazce.
Práve zdanenie hazardu sa pritom ukazuje ako ďalšia z tém, ktoré rozhádali predstaviteľov koalície. Proti návrhu, aby sa bol všetok hazard zdanený 30 percentnou daňou, sa totiž ozval minister cestovného ruchu Rudolf Huliak. Práve pod jeho rezort hazard spadá.
Huliak žiada, aby sa online hry zdaňovali namiesto 27 percentami po novom 30 percentami a aby kamenné kasína platili nižšiu, 21-percentnú daň.
Sviatky zrušia. Vraj dočasne
Z vyjadrení politikov sa črtá dohoda na rušení pracovného voľna počas štátnych sviatkov. Dosiaľ ohlásená zmena hovorila o 17. novembri, ktorý by už tento rok síce mal ostať štátnym sviatkom, no už by nebol dňom pracovného pokoja.
Ohlásená zmena však ani dva mesiace pred dátumom ešte nebola schválená parlamentom. Opoziční predstavitelia pritom hovoria, že rovnakým spôsobom sa vláda chystá zrušiť od budúceho roka aj ďalšie sviatky. Spomína až štyri.
Tieto úvahy nevylúčil Raši, ale ani podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru.
„Zatiaľ bola dohoda na 17. novembri, ďalšie vám povieme po ďalšom kole koaličných rokovaní,“ povedal Raši.
„Áno, je to jeden z nástrojov, ktorý môže priniesť radovo stovky miliónov eur,“ hovoril zas Gašpar v relácii Na telo v televízii Markíza.
Toto opatrenie by podľa neho malo menší dopad na ľudí ako niečo stabilné, čo by súviselo so zvyšovaním cien energií či potravín.
Poslanec Smeru Richard Glück vo štvrtok hovoril, že zrušenie dní pracovného pokoja počas ďalších sviatkov by mohlo byť opatrenie len na jeden rok. Gašpar to však v nedeľu už korigoval.
„Považovalo by sa to za dočasné opatrenie, záležalo by to od toho, ako sa bude v ďalších rokoch konsolidácia vyvíjať,“ dodal Gašpar. Zapochyboval, že by išlo o opatrenie len na jeden rok.
Predseda PS Michal Šimečka tento spôsob šetrenia kritizoval a Gašpara sa pýtal, či ak bude situácia budúci rok opäť zlá, či vláda pošle ľudí do práce aj v soboty alebo na Vianoce.