Príjemný víkend!
Vlani ako prvá Slovenka bez podpory kyslíku vystúpila na Mount Everest, tento rok absolvovala oveľa nebezpečnejší výstup na K2. Lenka Poláčková na vrchole divokej hory stála opäť bez použitia podporného kyslíku a cesta nadol bola ešte dramatickejšia ako hore. Reportérke Soni Jánošovej poskytla exkluzívny rozhovor, v ktorom hovorí aj o stretnutí so smrťou a úvahách o nej počas výstupu.
O filme Otec sa už hovorí istý čas, šli o ňom správy aj z nedávneho festivalu v Benátkach, stal sa slovenským národným kandidátom na Oscara. Nebolo málo tých, čo dali najavo, že sa ho boja vidieť a treba povedať, že majú prečo. Režisérka Tereza Nvotová ich pozýva, aby sa ponorili do skutočného prípadu z Nitry v roku 2015, a nijako im to neuľahčuje. Spolu s Ondríkom ich vťahuje do neznesiteľnej bolesti a utrpenia a neponúka veľa možností, ako si od vzniknutej úzkosti, ťažoby a temna oddýchnuť, píše v recenzii reportérka Kristína Kúdelová. A kolega Daniel Bernát prináša s režisérkou rozhovor.
Pred pár rokmi prešiel Marek Adamov 50 nezávislých kultúrnych centier v 36 mestách a dedinách na bicykli a napísal o nich knihu. Dnes v rozhovore s reportérom Michalom Dudoňom vysvetľuje, prečo sú tieto centrá dôležité, a čo sa s nimi môže stať, ak im Fond na podporu umenia stopne podporu. Hovorí pritom aj o tom, prečo sú slovenské kultúrne centrá sú v Európe unikátom.
Lenka Poláčková: K2 je pasca a teraz viem, že je to pravda. Nikoho nechce pustiť dole
Lenka Poláčková je jediná osoba zo Slovenska vôbec, ktorá stála na vrcholoch dvoch najvyšších hôr sveta bez pomocného kyslíka. (zdroj: Jan Poláček)Počas expedície na K2 sa s manželom vyrovnávali so zmenami počasia, technickými problémami, zraneniami aj s informáciami o smrti troch horolezkýň.
"Ja sama som na svoju adresu nikdy nepočula, že by som nemala chodiť na expedície. Aspoň z očí do očí mi to nikdy nikto nepovedal, no počula som už to, že si riskovať môžem dovoliť práve preto, lebo nie som matka. To, že mi niekto zatiaľ dáva priepustku, mi rozhodne nie je príjemné a vždy si kladiem otázku, čo nastane, ak raz matkou budem. Z kategórie inšpiratívna dobrodružka sa dostanem do kategórie nezodpovedná?," pýta sa LENKA POLÁČKOVÁ. A hovorí, že by rada inšpirovala ďalšie ženy k tomu, aby si dávali odvážne a na pohľad možno aj nesplniteľné ciele.
Ako sa to stane a čo potom urobí on? Film o otcovi, čo zabudne dieťa v aute, naozaj bolí
Milan Ondrík v hlavnej úlohu filmu Otec. (zdroj: CinemArt SK)Zahrať, že ste sa práve dozvedeli o smrti najdrahšej osoby, je pre hercov veľká skúška. Sú herci, ktorí takú emóciu v skutočnom živote ešte nikdy nezažili, no v hľadisku sa na nich díva veľa porotcov, ktorí vedia veľmi dobre posúdiť, či v ich prejave nie je niečo falošné, nepochopené, povrchné, pretože oni už takú skúsenosť majú.
Ešte náročnejšia musí byť situácia, keď človek čelí úmrtiu, ktoré sám spôsobil. Ako keď, napríklad, nájde rodič mŕtve dieťa, ktoré zabudol na niekoľko hodín v aute. Nikto si to nechce ani predstaviť, nieto ešte simulovane prežívať - no práve to musel Milan Ondrík zvládnuť, keď prijal hlavnú úlohu vo filme Terezy Nvotovej Otec.
Tereza Nvotová o filme Otec: Hľadali sme spôsob, ako nakrútiť tragický príbeh tak, aby nebol bulvárny
Režisérka Tereza Nvotová. (zdroj: Ladislav Babuščák)Nestáva sa často, aby mal slovenský film svetovú premiéru na festivale v Benátkach. Dráme Otec sa to podarilo a dokonca tam mala dobré ohlasy.
Režisérka TEREZA NVOTOVÁ pracuje vo filme so syndrómom zabudnutého dieťaťa a sleduje prežívanie muža po tom, ako spôsobil tragédiu. Nvotová sa pri tom pohybuje na tenkom ľade, no vedela o tom a dávala si pozor.
„Riešila som, ako ukázať vnútorné hľadanie hlavnej postavy, ktorá sa snaží pochopiť, čo sa stalo v rámci tej tragickej chyby, ako to mohol spôsobiť, ale zároveň hľadá v sebe akúsi empatiu, nové spojenie so sebou samým a s ostatnými, so svetom, so svojou manželkou. To boli veci, ktoré ma najviac zaujímali,“ vysvetľuje v rozhovore pre SME.
Marek Adamov: Kultúrne centrá na Slovensku sú unikátom. Málokde je niečo podobné
Kultúrne centrá dokázali a dokážu prežiť, hovorí Adamov. (zdroj: Ema Kassay)Aj nezávislé kultúrne centrá sa môžu stať obeťami novej podpornej štruktúry Fondu na podporu umenia. Často sú pritom, najmä v menších mestách či dedinách jedinými miestami, ktoré ponúkajú domácim prístup k umeniu.
Kultúrny manažér MAREK ADAMOV hovorí, že ide o pomstu. „Im nejde o kultúru, žiadnu nemajú, o nič nebojujú. Len sa mstia ľuďom, ktorí sú slobodní, kultúrni,“ hovorí o členoch Rady fondu a ministerstva kultúry.
Adamov ako študent spoluzakladal, vybudoval a vyše dve desiatky rokov viedol jedno z prvých nezávislých kultúrnych centier na Slovensku - Stanicu Žilina-Záriečie. Kultúrne centrá na Slovensku sú podľa neho unikátom: v máloktorej krajine nájde človek niečo podobné. „Predstavujú veľký potenciál pre rozvoj nielen umenia a kultúry, ale aj komunitného, spoločenského života,“ hovorí. Prinášajú workshopy, koncerty, predstavenia či výstavy do miest, kde je ťažko dostať sa ku kultúre.
V roku 2021 prešiel 50 nezávislých kultúrnych centier v 36 mestách a dedinách na bicykli a napísal o nich knihu. „Ak by sa chcel niekto z ministerstva kultúry, vlády, z fondu presvedčiť, čo sa v centrách deje, nech sa páči. No myslím, že o to nejavia vôbec záujem. Vytvorili si dopredu scestný obraz,“ dodáva.
Kostlivci v skriniach ničia aj Addamsovcov. Prečo sa oplatí sledovať druhú sériu Wednesday
Jenna Ortega v druhej sezóne seriálu Wednesday (zdroj: Netflix)Má silnú alergiu na farby a keď si oblečie niečo, čo nie je čierne, biele alebo sivé, dostane vyrážku. Je odporná na svoju rodinu, nepríjemná na priateľov, nevšímavá k okoliu a je čudná aj na pomery čudákov a vyvrheľov, s ktorými chodí na strednú školu.
Prázdniny najradšej trávi pátraním po sériových vrahoch a keď sa dozvie, že niekto z jej rodiny musí zomrieť, za svojho mladšieho brata hlasuje bez mihnutia oka. Doslova. Predstaviteľka hlavnej hrdinky počas celého seriálu takmer nemrkne a vlastne sa zdá, akoby ani nemala mimiku.
Napriek tomu je Wednesday vo svojej podstate "správňačka" a očarujúca hrdinka, ktorá si už niekoľko rokov podmaňuje davy.
Režisér Paolo Genovese: Prvé rande už nikdy nebude také ako kedysi. Príliš veľa pred ním vieme
Paolo Genovese je taliansky filmový režisér. (zdroj: JIŘÍ ŠEDA)Bol by rád, keby sme pri odchode z kina mali chuť ísť na rande a zamilovať sa. Túžili po skutočnom stretnutí tu a teraz. Nový film talianskeho režiséra PAOLA GENOVESEHO Bláznivo je opakom jeho obrovského hitu Úplní cudzinci, v ktorom sa niekoľko párov počas jednej spoločnej večere medzi sebou zdôveruje s tým, akú správu práve dostali, v maili, sms alebo na sociálnej sieti. Nie sú v ňom žiadne mobily a nie je o patológii v intímnych vzťahoch.
Naopak, je o tom peknom, čo pri stretnutí s druhým človekom zažívame. A to napriek tomu, že Genovese v ňom ukázal, aký chaos pri ňom v hlave máme a ako sa v nás bije niekoľko typov ega a osobností, keď vyhodnocujeme, či ešte v tom rande chceme pokračovať.
Vraví, že vo filme Úplní cudzinci by nemal zmysel happy end, no film Bláznivo si ho vyžadoval. Oba však majú niekoľko vecí spoločných. Napríklad umenie konverzácie, úprimnosť pri rozprávaní o citoch a dôraz na každom slove. Presnosť a zmysel pre detail charakterizujú celú jeho filmársku tvorbu. Zároveň sú dôvodom, prečo ho sklamali viaceré národné verzie Úplných cudzincov. Vo svete ich už vzniklo 49, medzi nimi aj slovenská.
Krvavý kúpeľ v Drážďanoch, písala dobová tlač. Čísla obetí boli nafúknuté desaťnásobne
Pohľad na Drážďany v ruinách. (zdroj: Wikimedia)Katastrofa Drážďan je bez príkladu. Mesto dokonalej harmónie stratilo sa z európskeho neba. Teroristické útoky na Drážďany zničili jedno z najušľachtilejších nemeckých a európskych miest.
Tieto správy priniesla dobová tlač vo februári 1945 a písala o štvrť milióne obetí. Správu prebrali od Nemcov ich spojenci aj západné médiá. O dve desaťročia ju oživil anglický spochybňovač holokaustu.
Až nedávno sa preukázalo, že išlo o zámerný hoax Goebbelsovej propagandy a nacisti číslo schválne nadsadili.
Keď sa večer 13. februára 1945 v Drážďanoch ozvali poplašné sirény, nikomu to netrhalo žily. Zazneli už toľkokrát a zbytočne. Do konca druhej svetovej vojny zostávalo len pár týždňov.
Ibaže čoskoro nato prišlo v saskej metropole peklo.
Ako som mu mohla naletieť? Obeť podvodníka z Tinderu osvetľuje, ako fungujú romantické zločiny
Nórka Cecilie Fjellhøy prišla o 215-tisíc eur, pretože sa zamilovala do nesprávneho muža.
I love you. I miss you. I kiss you, takýchto správ jej Simon Leviev denne poslal aspoň sto. No rýchlo sa vytratil, keď dosiahol, čo potreboval. V dokumentárnom filme Podvodník z Tinderu potom podrobne opísala, ako ju pripravil o všetky úspory - len aby ich pomíňal na život v nezmyselnom luxuse.
Dnes Cecilie dostala príležitosť získať stratené peniaze späť. Nie pomocou polície, ale vlastnou zásluhou.
Prijala ponuku od Netflixu a v novom seriáli Pokušenie, podvod, pomsta sa stretla s niekoľkými ďalšími obeťami romantických zločincov a pomáha im dosiahnuť lepší výsledok v boji za spravodlivosť, ako dosiahla ona.
Prekážok pritom mala niekoľko, zopár aj nezdolateľných.
Naozaj sa začína kríza stredného veku už v 35 rokoch? Skúmajú, či pôvodná teória stále platí
Naozaj začína kríza stredného veku už v 35. rokoch? (zdroj: Freepik)Neutíchajúca potreba kúpiť si červený športiak, impulzívne rozhodnutie skočiť s padákom alebo zažiť vášeň s niekým oveľa mladším. Kríza stredného veku sa často zužuje len na podobné stereotypy.
V skutočnosti ide o oveľa hlbší proces. Človek v určitom veku začína prehodnocovať svoje dovtedajšie rozhodnutia, bilancuje dosiahnuté úspechy a konfrontuje sa s tým, čo zatiaľ nestihol alebo čo si od života ešte želá.
Táto fáza sa často odráža aj na psychike - objavia sa poruchy spánku, nervozita, podráždenosť, únava aj depresia a strata životnej energie, záujmov či radosti zo života.
Nové výskumy však spochybňujú doteraz zaužívanú predstavu, že kríza stredného veku sa začína už vo veku 35 rokov.
Imunologička: Videla som na chrípku zomrieť tehotné s nenarodenými deťmi. Covid dokáže to isté
Imunologička Jaroslava Orosová odporúča očkovať sa proti covidu aj túto jeseň. (zdroj: SME/Marko Erd)Počas pandémie sme zažili viaceré mutácie koronavírusu, ktoré spôsobovali rôzne závažné zdravotné komplikácie.
„Aktuálne v populácii približne dva až tri mesiace cirkulujú dva nové varianty. Jeden sa volá nimbus, druhý stratus. Sú to zväčša ľahko prebiehajúce infekcie horných dýchacích ciest," vysvetľuje pre SME imunologička JAROSLAVA OROSOVÁ.
Dodáva, že oba varianty majú svoje špecifiká. V prípade nimbusu je to ostrá bolesť hrdla, preto ho lekári prezývajú aj „žiletkový variant". Pacientov totiž bolí hrdlo tak, ako keby im ho rezali žiletkami.
Po infekcii stratusom zase pacienti na niekoľko dní môžu stratiť hlas. A opäť prichádzajú aj zväčša ľahké príznaky infekcie horných dýchacích ciest.
Natočili vrak lode Terra Nova. Do Antarktídy doviezla expedíciu, ktorá sa skončila tragicky
Loď Terra Nova v Antarktíde počas expedície britského polárnika Roberta Falcona Scotta. (zdroj: Herbert Ponting)Jeden z najznámejších polárnych vrakov objavili na morskom dne pri Grónsku ešte v roku 2012.
Bolo to takmer sto rokov po tom, čo loď Terra Nova dopravila britskú polárnu expedíciu do Antarktídy.
Hoci sa polárna výprava skončila tragicky, loď Terra Nova svojich najslávnejších pasažierov prežila a slúžila ďalej až do druhej svetovej vojny.
Vrak lode teraz detailne preskúmali zblízka prvýkrát, odkedy ju objavili pracovníci Schmidtovho oceánskeho inštitútu.
Na záberoch sa spomedzi koralov a morského života vynárajú známe črty slávnej lode.
15 receptov na úžasné mrkvové koláče, pečivo aj torty
Mrkvová torta s mascarpone (zdroj: Tortyodmamy.sk / maja7779 )Mrkva patrí k zelenine, ktorú poznáme všetci – varíme ju v polievkach, omáčkach či podávame ako šalát. Menej tradičné, no o to chutnejšie je využiť ju pri pečení.
Mrkvové koláče sú vláčne, šťavnaté a dlhšie vydržia čerstvé, čo ocení každá gazdinka. Navyše sú ideálnym spôsobom, ako nenápadne pridať zeleninu do sladkostí – potešia deti aj dospelých. Mrkva je bohatá na vitamín A, betakarotén a vlákninu, takže každý kúsok koláča má aj malú pridanú hodnotu pre zdravie.
V spojení s orechmi, ovsenými vločkami či jemnými krémami vytvára mrkva dezerty, ktoré zasýtia, potešia a zároveň nezaťažia.
