„Ak by v dôsledku zneužitia národnej identity došlo k ponižovaniu akejkoľvek osoby, tak ja dvíham svoj hlas,“ hovorí v rozhovore pre denník SME spišský biskup František Trstenský. Nikto nemôže byť občanom druhej kategórie pre svoju sexuálnu orientáciu, tvrdí.
To sa podľa neho zmenou Ústavy SR nedeje. Biskup Trstenský považuje zmeny za dobré, zo spoločnosti sa totiž podľa neho začína vytrácať mužský a ženský princíp.
Pre cirkev na Slovensku je podľa neho výzvou, aby sa viac a dôraznejšie ozývala aj pri problémoch ako korupcia alebo zneužívanie moci politikmi.
V rozhovore sa dozviete:
- či možno dobré veci presadzovať so zlými prostriedkami a či účel svätí prostriedky,
- či by sa cirkev nemala viac ozývať pri problémoch, ako je korupcia,
- či má KBS dohodu o neútočení s Ficovou vládou,
- či by cirkev nemala jasnejšie zdôrazňovať kto je vo vojne na Ukrajine obeť a kto agresor,
- čo ide robiť cirkev s tým, že po covide sa vrátilo do kostolov menej ľudí,
- ako sa cirkev vyrovnala s tým, že slovenskí katolíci sú liberálnejší ako ich duchovenstvo.
Aké ste mali pocity, keď ste sa dozvedeli, že došlo k schváleniu zmien v ústave?
V máji Konferencia biskupov Slovenska (KBS) prijala vyjadrenie, že považujeme za dobré, ak by návrh ústavných zmien prešiel. Ale potom sa v parlamente udiali veci, v dôsledku ktorých bolo hlasovanie presunuté na jeseň. Keď som to videl, vravel som si, že už to nebude schválené.
Keď som sa však pred pár dňami dozvedel, že to bolo schválené, bol som prekvapený.
Pozitívne?
Obsahovo oceňujem, že tie schválené veci sú v ústave.
Prečo?
Vnímam, že za posledné desaťročia sa nám spoločensky posunul pohľad na človeka a na hodnoty, nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete. Čelíme názorom, že človek je len sociálny, psychologický či kultúrny konštrukt.
Keby žili moji starí rodičia a počuli, aké veci sa dejú, tak by sa možno chytili za hlavu a pýtali by sa: „To naozaj potrebujete definovať, že sú dve pohlavia?“
Presne. Prečo by sme v ústave potrebovali definovať, že sú dve pohlavia?
Odpovedal by som protiotázkou. Prečo sa kdesi v iných krajinách pýtajú, či nie je dobré mať okrem mužských a ženských ešte aj nejaké ďalšie toalety? Prečo sa diskutuje o tom, či nie sú okrem mužských a ženských športov nejaké ďalšie? Prečo sa oddeľuje rod od pohlavia?
Došli sme do situácie, keď sa zdá ako nevyhnutné to zadefinovať, lebo sa nám stráca, že sú dve základné východiskové dimenzie, a to mužský a ženský princíp.
Poslanec KDH František Mikloško povedal, že tým, ako to novelou zadefinovali v ústave, sa opomína napríklad skupina intersex ľudí. Nemyslíte si, že títo ľudia sú takouto definíciou vylúčení zo spoločnosti alebo sa môžu cítiť ako menejcenní občania?
Je dôležité, aby si spoločnosť zadefinovala priority, ktoré pre ňu budú do budúcnosti zárukou stability a prosperity. Spoločnosť má právo, vzhľadom na stabilitu, prosperitu a budúcnosť, si zadefinovať, že manželstvo – zväzok muža a ženy – sa bude zo strany štátu tešiť istej právnej ochrane. Preto, lebo si povie, že v tomto prostredí je aj právo dieťaťa na mužský a ženský princíp, pretože v tomto prostredí je rodina a budúcnosť.
Ako biskup vidím, čo sa deje, keď je rodina neúplná. Keď v nej chýba otec alebo matka. To, že manželstvo bude požívať isté privilégium na základe funkcie, ktorú plní pre spoločnosť, ešte nič nehovorí o kvalite ľudí v ňom. Človek má svoju dôstojnosť nezávisle od toho, či je v manželstve, alebo nie. Nehovorím, že ten, kto ide do manželstva je charakternejší, ako ten, kto v ňom nie je.
Nesmie to tak byť, aby osoby, ktoré majú iné cítenie alebo inú sexuálnu orientáciu, boli občanmi druhej kategórie. Legislatíva má zaručiť dôstojnosť všetkým bez ohľadu na to, či niekto žije v manželstve alebo bez neho. Mám za to, že terajšia ústava to garantuje.
V rámci zmien poslanci do ústavy zakotvili pojem národná identita. Nemáte obavy z toho, že by sa národná identita mohla zneužívať proti demokracii a ľudským právam na Slovensku? Aj poslanec Mikloško varuje, že sa za národnú identitu budú môcť skrývať rôzne veci podľa toho, aká vláda bude pri moci – či konzervatívna, liberálna alebo extrémistická. Neobávate sa zneužitia národnej identity na rôzne politické ciele?
Áno, toto je riziko. Musíme si dávať pozor, aby sa niečo také nestalo. Lenže to hrozí aj na európskej úrovni.
Ak by v dôsledku zneužitia národnej identity došlo k ponižovaniu akejkoľvek osoby, tak ja dvíham svoj hlas. A je jedno, či by išlo o Rómov, ľudí s inou sexuálnou orientáciou alebo o kresťanov, lebo aj oni by sa mohli stať obeťou. Nikto z týchto ľudí nie je žiadna druhá kategória. Všetci majú svoje svoju dôstojnosť aj svoje ľudské práva. Nikdy som nepovedal, ani nebudem hovoriť, že sú to občania druhej kategórie.
Pri novele ústavy takisto existujú obavy, že môže oslabiť demokraciu a oddialiť Slovensko od Európskej únie. Súhlasíte?
Som za to, aby sa kultúrno-etické otázky riešili doma. V tejto súvislosti zacitujem redaktora SME, ktorý v roku 2002 v komentári vítal rozhodnutie o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach, lebo kultúrno-etický kontext by sa podľa neho mal riešiť tam, kde vzniká.
Nemá spoločnosť každého štátu právo si povedať, že v kultúrno-etických otázkach si povie ona, čo chce, lebo má inú citlivosť a inak ich vníma než iné krajiny?
Súhlasíte s postojom Mikloška, ktorý nehlasoval za zmenu ústavy, lebo podľa neho diskriminuje intersex ľudí, ktorí sú tiež občanmi tejto krajiny?
Vnímam to a nesúhlasím. Aj pán Mikloško hlasoval v roku 2002 za zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach. Ja by som sa ho preto spýtal, že kde uňho nastal posun? Čo sa zmenilo?
Spoločnosť má právo povedať, že manželstvo bude muž a žena a bude sa z právneho hľadiska tešiť istej forme ochrany. Neznamená to však, že všetci, ktorí v ňom nie ste, ste druhá kategória.
Nepotrestali ich. KDH sa v Poprade pomerilo s rebelmi Čítajte Zároveň je potrebné povedať, že František Mikloško má svoj životný príbeh, ktorý treba oceniť.
Poslanec KDH František Majerský, ktorý tiež nehlasoval za zmenu ústavy, býva na území vašej Spišskej diecézy v Poprade. Nerozprávali ste sa s ním o jeho zámere nepodporiť novelu?
Nie.
Šéf Hnutia Slovensko Igor Matovič priznal, že deň predtým, ako sa schválila novela ústavy si vymenil esemesky ohľadom hlasovania s košickým arcibiskupom Bernardom Boberom. Vedeli ste o tom?
Absolútne nie. Dozvedel som sa to až po hlasovaní, keď o tom hovoril pán Matovič na verejnosti. To bola moja prvá informácia.
Je podľa vás namieste, aby cirkev lobovala za takéto veci?
Skúsme sa na cirkev v tomto rozhovore pozrieť ako na stavovskú organizáciu. Má svoju štruktúru, predstaviteľov aj členov – veriacich. Je normálne, že sa k návrhom zákonov vyjadrujú stavovské organizácie? Je.
Veď aj veriaci sú občanmi Slovenska s právom vyjadriť sa k spoločenským témam. Keď sa vyjadruje komora lekárov, sudcovia, hasiči či učitelia, tak má právo vyjadriť sa aj cirkev.
Ak sa nemýlim, aj legislatíva Slovenskej republiky vytvára priestor, že cirkevné inštitúcie sa môžu vyjadrovať k zákonom.
Poslanci za Hnutie Slovensko Rastislav Krátky a Marek Krajčí deň pred hlasovaním o novele ústavy povedali, že za ňu s Ficom nebudú hlasovať a na druhý deň za ňu hlasovali. Ako vnímate ich konanie?
Človek môže zmeniť rozhodnutie, ale mal by o tom vopred informovať. Je to otázka nielen politickej, ale aj ľudskej slušnosti.
Ak niekto takto v priebehu pár hodín v politike zmení názor, môže tam byť podozrenie z korupcie. Mali sme tu v minulosti kupčenie s hlasmi. Z tohto pohľadu to ako vnímate?
Neviem sa k tomu viac vyjadriť, lebo nemám bližšie informácie, čo sa stalo. Pre mňa je to o politickej kultúre, ktorá má platiť všade, v celej spoločnosti.
Poslanci majú právo zmeniť názor. Ale potom je to o istej korektnosti a slušnosti, ako to odkomunikujú s tými, ktorí sa o ich názor opierajú.
Diskusia o zmene ústavy je aj o tom, že ju presadzuje Robert Fico, ktorý nebol vždy predstaviteľom konzervatívnych hodnôt a jeho vláda podľa kritikov útočí na LGBTI ľudí. KDH je tiež kritické voči Ficovi napríklad v zahraničnej a ekonomickej politike, ale jeho novelu Ústavy v parlamente podporilo. Platí tu, že účel svätí prostriedky?
