Necelé percento zo sumy, ktorú dávajú na výstavbu budov drahších ako pol milióna eur, budú musieť štát aj samosprávy minúť na ich umeleckú výzdobu.
Nariadenie platí od apríla, keď vstúpila do platnosti novela stavebného zákona. Jej autori sa inšpirovali hlavou V stavebného zákona, ktorá za socializmu stanovovala podmienky "výtvarného doriešenia stavieb".
Nemocnice, plavárne či vládne budovy tak dostali jedinečné interiérové aj exteriérové diela ako mozaiky či sochy. Autormi boli prevažne akademicky vzdelaní, ale často prorežimní umelci, kvalita bola rôzna.
Aké kritériá budú musieť diela spĺňať teraz, sa v novele nepíše. Bude len na stavebníkovi, čo a ako vyberie - od grafity, súčasného umenia až napríklad po sochu Jánošíka. Žiadna komisia vhodnosť alebo umeleckú hodnotu takýchto diel posudzovať nebude. Zákon nekladie ani podmienky na autorov.
V článku sa dočítate:
- aké podmienky musí stavba spĺňať, aby na ňu platilo nariadenie,
- prečo úrad preferuje pri výbere diel súťaž,
- prečo si hlavné mesto pripravuje vlastný manuál,
- ako situáciu riešili komunisti.
Stavebník musí len z predpokladanej ceny stavby použiť najmenej pol percenta na obstaranie a umiestnenie diela. Suma zároveň nemôže presiahnuť 500-tisíc eur na jednu stavbu. Komunisti mali škálu od 0,5 do dvoch percent.
Najvyššiu sumu na dielo by štát mohol dať v novej nemocnici v Prešove, ktorá bude stáť zhruba 450 miliónov eur. Ide však len o príklad - novela sa vzťahuje len na projekty, ktoré sa pripravujú po apríli 2025. Stavby ministerstva obrany majú okrem toho výnimku.
"Záleží nám na tom, aby sa Slovensko rozvíjalo esteticky s ohľadom na jeho kultúrny, prírodný a historický kontext," vysvetľuje hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Simona Parížeková. "Aj preto sa bude úrad aktívnejšie venovať prínosu umeleckých diel vo verejnom priestore."

Výnimku majú aj diaľnice, mosty aj železnice
Verejnými budovami sú napríklad nemocnice, ministerstvá, školy, internáty, knižnice, úrady, kultúrne domy, divadlá či múzeá.
Pri stavbách na účely školstva, starostlivosti o zdravie, kultúry, sociálnych vecí a verejných priestranstvách sa však povinnosť uplatňuje, len ak výstavba stojí viac ako pol milióna eur.
Pri ostatných typoch verejných budov musí hodnota stavby presiahnuť milión eur.
Nový zákon sa nebude vzťahovať na diaľnice, mosty alebo železnice. Týka sa len budov, nie inžinierskych stavieb.

Výnimku v zákone majú stavby určené pre bezpečnosť a obranu štátu a stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Na dodržiavanie zákona o umiestňovaní diel do nových verejných budov budú dohliadať stavebné úrady.
Viac než priame zadanie preferujú súťaž
Pri výbere diel má stavebník voľné ruky, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu však preferuje súťaže. Tak sa dá podľa jeho hovorkyne Simony Parížekovej zaistiť kvalita aj estetika.
"Vzhľadom na zákonné limity a finančné možnosti je však na stavebníkovi, aby zvážil organizovanie súťaže," hovorí Parížeková.
Časť novely týkajúcu sa umiestňovania diel úrad naplánoval už pred troma rokmi. Počítal s ňou aj predchádzajúci zákon o výstavbe z roku 2022.
Kultivácia verejných priestorov "vizuálnym umením a umeleckými intervenciami" je aj jedným z cieľov Architektonickej politiky Slovenska, ktorú úrad pripravuje. Návrh sa teraz sa pripomienkuje.
Hlavné mesto pripravuje vlastný manuál
Magistrát hlavného mesta novelu zapracúva do pripravovaného Manuálu pre umiestňovanie sôch vo verejnom priestore.
"Hlavné mesto bude rovnako ako doteraz preferovať súťaž návrhov s dôrazom na kvalitatívne kritériá," povedal hovorca mesta Peter Bubla.
Hlavné mesto tak navrhlo napríklad pamätník obetí koronavírusu na ružinovskom jazere Rohlík. Tvoriť ho budú móla, z ktorých sa môžu ľudia pozorovať bez fyzického kontaktu.
"Avšak z textácie zákona nie je úplne zrejmé, za akých okolností, respektíve v akých typoch investícií sa tak má postupovať," pokračuje Bubla.
Mesto by ocenilo metodické usmernenie od úradu. Vo vlastnom manuáli chce poskytnúť "mnohé odpovede" spojené s novelou, a poskytovať aj konzultácie.
Komunisti na to mali agendu
Historička umenia Sabína Jankovičová pozná proces výberu diel a umelcov v minulosti aj súčasnosti. Výsledok podľa nej skvalitňuje, ak diela posudzuje odborná komisia.
"V prípade štátnych stavieb by takúto komisiu mohlo zostaviť ministerstvo
kultúry, ak by fungovalo profesionálne," myslí si Jankovičová.
"V prípade súkromných investorov, ale aj samospráv, to už teraz v ideálnom
prípade vyzerá tak, že oslovujú nás, teda odbornú obec, a sami si vyberú ľudí
do komisie na základe ich profesionálneho zázemia a práce," dodáva.
J&T Real Estate tak vybrala na nábrežie Dunaja pri obchodnom dome Eurovea sochu od Viktora Freša. Tvoria ju farebné gule spojené kovovými tyčami. Developer vyberal dielo v súťaži s odbornou porotou.
Za socializmu agendu riešil Fond výtvarných umení. Uzatváral zmluvy, mal dozor nad rozpočtom, schvaľovaním komisiami, kolaudáciou aj komunikáciou medzi investorom, umelcom a architektom.