BRATISLAVA, ŽIAR NAD HRONOM. Slnečná stráň znie ako výraz z rozprávky. V skutočnosti leží pri Žiari nad Hronom, bokom od cesty, pod lesíkom, pri malom kameňolome. Kedysi tu bývala rodina miestnych Rómov Šarköziovcov. Muzikantov, bez ktorých sa vraj nemohla zaobísť žiadna mestská slávnosť.
Pri potláčaní Slovenského národného povstania tu nacisti v polovici októbra 1944 spáchali jednu z masových vrážd.
Do chalúp nahnali mužov, ženy, deti, chalupy poliali benzínom a všetkých zaživa upálili. Zahynulo dvadsaťštyri ľudí. Aj dievča, ktoré vyskočilo z okna horiaceho domu, neskôr zavraždili.
Na tragédiu sa prakticky zabudlo. Na verejnosť ju vytiahol až študent tamojšieho gymnázia.
V stredu na mieste tragédie odhalili pamätník.
Bolo strašné počuť krik a plač detí
„Miesto tragédie na Slnečnej stráni som navštívil po prvýkrát v roku 2009, na svah zarastený krovím s tŕňmi bol veľmi ťažký prístup.
Spomínam si, že mladí Rómovia, bývajúci neďaleko tohto miesta, o tragédii, ktorá sa tam odohrala, nič nevedeli. Nasmeroval ma až jeden starší rómsky muž,“ hovorí popredný slovenský romista Arne Mann, dlhoročný a dnes emeritný pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.
Slnečná stráň na začiatku 20. storočia na kolorovanej pohľadnici. (zdroj: Slovensko na starých pohľadniciach 1900 - 1918, 2015)Na Slnečnej stráni bývalo kedysi, pred vyše 80 rokmi, oveľa živšie.
V chalupách bývali rodiny miestnych hudobníkov, mali veľa detí a isto muzicírovali nielen na zábavách, ale aj doma. Mali nie jednu, ale vraj až dve kapely, jedným kapelníkom bol Jozef Šarközi, druhým Lajo Šarközi.
Osada sa na prelome 19. a 20. storočia ocitla aj na pohľadnici zo Garamszentkersztu, ako sa vtedy Žiar nazýval. V slovenčine sa predtým, ako za komunizmu zaviedli dnešný názov, používalo meno Hronský svätý kríž alebo Svätý Kríž nad Hronom.
Arne Mann získal viaceré svedectvá o tragédii z polovice októbra 1944.
„Nezabudnem na deň, keď Nemci upálili našich Rómov, ktorí boli nevinní,“ hovoril mu napríklad kňaz Ján Čaprnka, ktorý bol rodákom zo Žiaru.
„Rómovia boli pre celé mesto obohatením, boli vynikajúci muzikanti. Nebola slávnosť, na ktorej by nehrali, a tak neprinášali do ľudských sŕdc radosť a veselosť. Na ten deň sa nedá zabudnúť. Bolo to strašné počuť krik, strašný ston, plač detí i dospelých, ktorých zaživa upálili.“
Rómsky kňaz Viktor Tomčányi počul o tragédii od otca: „Jedna matka s dieťaťom dostala možnosť zachrániť si život, bola Nerómka. Ona to odmietla, chcela zostať s manželom, byť pri ňom, tak aj urobila a spolu s ostatnými bola upálená.“
Celkový záber na lokalitu, vedľa sa nachádza starý kameňolom. (zdroj: Kristián Grupač)Tragédiu spomenul aj historik Ctibor Nečas v knihe Nad osudem českých a slovenských Cikánů v letech 1939 - 1945 z roku 1981. Zachrániť sa podarilo len 14-ročnej Margite Šarköziovej, vyskočila z okna horiaceho domu a skryla sa, bola celá popálená. Keď ju miestni Rómovia po niekoľkých dňoch prevážali do nemocnice, zastavila ich vojenská hliadka a zranené dievča na mieste zastrelila. Aj ona bola muzikantka, hrávala na harmonike.
Zarastený krovím s tŕňmi
Rozprávkový je nielen názov lokality. Jej neprístupnosť a husté tŕnie pripomínali tiež scénu z rozprávky, z tej o zakliatom kráľovstve.
Odkliať tragédiu pomohla stredoškolská práca študenta Samuela Solgu zo žiarskeho Gymnázia Milana Rúfusa nazvaná Osudy rómskej osady na Slnečnej stráni. Napísal ju v roku 2023 pod vedením učiteľky dejepisu Zuzany Kohútovej.
