Príjemný víkend! Stovky experimentov a nekonečné hodiny v laboratóriu. K tomu cudzia krajina, tlak na výsledky a prostredie, kde presadiť sa vyžadovalo odvahu aj silnú motiváciu. Slovenská vedkyňa Jana Miniariková však dnes stojí za objavom, ktorý môže zmeniť dejiny modernej medicíny a aj o tom sa s ňou zhovárala reportérka Monika Moravčíková.
Okrem toho prináša aj ďalšie novinky z medicíny, napríklad text o tom, prečo by sme mali jesť kosti či kedy nám najčastejšie hrozí infarkt.
Je mamou pätnásťročného syna, ktorý vyžaduje neustálu opateru a riaditeľkou Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Monika Fričová veľmi dobre pozná realitu rodín, ktorých život sa od základu zmení. Aj o tom, prečo mamy chorých detí zabúdajú byť mamami, sa s ňou zhovárala reportérka Soňa Jánošová.
Nobelovu cenu za literatúru v roku 2025 získal maďarský spisovateľ László Krasznahorkai, ktorého meno sa v súvislosti s cenou skloňovalo už niekoľko rokov. V čom je výnimočný, aj o tom píše Soňa Jánošová. Prinášame Vám aj ďalšie novinky z kultúry, napríklad tipy na filmový festival Jeden svet aj rebríček najlepších filmov roka 2025.
V laboratóriu som skoro aj spávala, hovorí slovenská vedkyňa, ktorá vyvinula liek na devastujúcu chorobu
Jana Miniariková je zakladateľkou a držiteľkou patentu na génovú terapiu pre Huntingtonovu chorobu. (zdroj: Archív J.M.)Slovenská vedkyňa JANA MINIARIKOVÁ stojí za objavom, ktorý môže zmeniť dejiny modernej medicíny. Génová terapia, ktorú pomáhala vyvinúť už počas svojho doktorandského štúdia v Holandsku, dokázala prvýkrát v klinických testoch spomaliť priebeh Huntingtonovej choroby až o tri štvrtiny. Ide o dedičné neurodegeneratívne ochorenie, na ktoré zatiaľ neexistuje liek.
„Nebolo to pre mňa prekvapenie,“ hovorí v rozhovore pre SME o výsledkoch štúdie a vysvetľuje, prečo už v roku 2014 vedela, že jej výskum bude cestou k liečbe. Tento projekt ju neskôr priviedol aj k myšlienke prepájať vedu a umelú inteligenciu – a práve v tom dnes vidí poslanie a budúcnosť vedeckého výskumu.
Peter vyrastal v detskom domove: Keď schválili Ficovu novelu, prišlo mi zle. Najviac ublížia deťom
Peter Jozefík dnes pracuje s deťmi z detských domovov v programe Buddy. (zdroj: Jozef Jakubčo)Keď mal PETER JOZEFÍK dvanásť rokov, spolu so sestrou ho umiestnili do detského domova na Kysuciach. Prvé tri mesiace museli žiť oddelene, čo im spôsobilo doživotnú traumu.
"Každý deň som plakal, no musel som prijať tú situáciu. Uvedomil som si, že to musím prežiť, že musím nasledovať pravidlá daného systému. Inak by som si len komplikoval život," hovorí.
Dnes má tridsaťštyri rokov, podniká v zdravotníckom sektore a šíri povedomie o sociálnych témach na instagrame. Rozpráva sa s mladými ľuďmi o tom, aké bolo jeho detstvo v detskom domove.
Napriek všetkému má život na Slovensku rád a odchode rozmýšľal len dvakrát. Prvý raz, keď sa do parlamentu dostala strana ĽSNS. Druhý raz to bolo 26. septembra, keď poslanci schválili novelu Ústavy Slovenskej republiky.
Najlepšie filmy roku 2025: Valcuje Leonardo DiCaprio, Ondrík ako Otec aj drsná snímka z Afganistanu
Ilustračné foto. (zdroj: koláž Closer/Danae Production/One Battle After Another)V kinách máme možnosť vidieť viaceré výborné filmy. Tento zoznam najlepších filmov roku 2025 pravidelne dopĺňame top komédiami, akčnými či romantickými filmami, ale aj novými sci-fi snímkami a vojnovými trhákmi, ktoré budú v našich kinách alebo na streamovacích platformách.
Toto je aktuálny rebríček najlepších filmov roka 2025.
Všetko má svoju sezónu, aj infarkty. Smrteľné bývajú častejšie v pondelok
Odborníci vysledovali určitú sezónnosť vo výskyte infarktov. (zdroj: Adobe Stock)Srdcovo-cievne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v roku 2022 na ne zomrelo takmer 20 miliónov ľudí. Až 85 percent všetkých týchto úmrtí mali na svedomí infarkty a mozgové príhody.
Tieto stavy sa zvyčajne objavujú náhle a nečakane. Za ich vznikom najčastejšie stojí upchatá krvná cieva, ktorá nedokáže priviesť krv do srdca alebo do mozgu. Na stenách ciev sa postupne hromadia tukové usadeniny, ktoré prietok krvi zužujú, až ho napokon úplne zastavia.
Vedci však zistili, že tieto dramatické udalosti sa nedejú úplne náhodne. Sú obdobia počas roka, týždňa aj dňa, keď sa vyskytujú častejšie než inokedy.
Monika Fričová: Mamy, ktoré majú dieťa so znevýhodnením, nemajú čas byť mamami
Monika Fričová pred desiatimi rokmi založila Platformu rodín detí so zdravotným znevýhodnením. (zdroj: SME/Marko Erd)"Hneď po narodení mal syn veľmi nízky cukor v krvi, dlhšie sme boli v nemocnici, ale ani vtedy nič nenasvedčovalo tomu, že je niečo veľmi problematické," začína svoje rozprávanie MONIKA FRIČOVÁ. "Po dlhodobých pobytoch v nemocnici sa ukázalo, že príčina je raritný metabolický syndróm, ktorý spôsobuje, že má viacnásobné znevýhodnenie."
Dnes je mamou pätnásťročného syna, ktorý vyžaduje neustálu opateru. Pred desiatimi rokmi založila Platformu rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorá ponúka rodičom podporu a snaží sa presadiť legislatívne zmeny.
„Väčšina podobných rodín je vlastne iba v nejakom behu a nikdy nemá čas sa zastaviť a vnímať, čo vlastne ako rodina aj ako jednotlivci potrebujú. Pre mňa bolo veľmi zlomové, keď si moja dcéra medzi svoje želania ako päťročná napísala, že by chcela tráviť sama čas so mnou,“ vraví.
Čítať Krasznahorkaia bolí aj rozosmieva. Podľa jeho knihy vznikol sedemhodinový film
László Krasznahorkai (zdroj: TASR/AP)Nobelovu cenu za literatúru v roku 2025 získal maďarský spisovateľ László Krasznahorkai „za jeho pútavé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia.“
Krasznahorkai je veľký epický spisovateľ stredoeurópskej tradície, ktorá siaha od Kafku až po Thomasa Bernharda.
Je známy svojimi náročnými, ponurými románmi s prvkami postmoderny a dystopickým ladením. Ide o jediného maďarského autora, ktorý získal aj prestížnu Man Bookerovu cenu. Stalo sa tak v roku 2015.
Zároveň je druhým maďarským držiteľom Nobelovej ceny za literatúru, v roku 2002 ju získal Imre Kertész.
Do slovenčiny boli preložené jeho romány Melanchólia vzdoru, Svet beží či Satanské tango.
Do Jedného sveta patrí aj frontová línia Ukrajiny a zdevastovaná Gaza
Ukrajinských vojakov sprevádza novinár, ktorý sleduje skazu vojny a narastajúcu neistotu, ako vojna dopadne.Aj o tom je dokumentárny film 2 000 metrov do Andrivky, ktorý premietne Jeden svet. (zdroj: Mstyslav Chernov)Prináša tvorbu oscarových režisérov aj filmy z miest, kde by sa bežne človek nedostal. Z frontovej línie na Ukrajine, z pohraničnej oblasti medzi Poľskom a Bieloruskom aj z Gazy. Každoročne upozorňuje na porušovanie ľudských práv, rodovú rovnosť, inakosť, klimatické zmeny aj fascinujúce ľudské príbehy z celého sveta.
Najstarší a najväčší festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý je jediným svojho druhu na Slovensku, prichádza so svojím 26. ročníkom. A to aj napriek tomu, že na rozdiel od minulých rokov tentoraz nedostal podporu od Audiovizuálneho fondu. Noví členovia rady fondu zablokovali podporu šiestim filmovým festivalom s dlhoročnou tradíciou, aj keď dostali kladné odporúčanie odbornej komisie. Jeden svet hneď na to spustil crowdfundigovú kampaň.
„Ešte pred niekoľkými mesiacmi bola naša existencia ohrozená a nevedeli sme, či to zvládneme. Vďaka darcom a darkyniam, ktorí podporili našu zbierku, sa však festival Jeden svet opäť vracia,“ hovorí riaditeľka festivalu Eva Križková.
Vnímame ich ako niečo, čoho sa treba zbaviť. Mali by sme jesť zvieracie kosti?
Vývary z kostí sú zdrojom kolagénu, kostný prášok zas obsahuje vápnik a železo. (zdroj: Adobe Stock)Hovorí sa, že najchutnejšie mäso je pri kosti. Keď sa k nemu človek prehryzie, ohlodá možno ešte chrupavky a zo samotných kostí ostane väčšinou len mastný odpad, ktorý vyhodí do odpadkového koša.
Niektorí ľudia však kosti dodatočne rozdrvia, aby sa dostali k ich vnútru - mäkkej kostnej dreni.
V ázijských krajinách sa zo stavcov snažia vydolovať aj miechu, ktorú považujú za delikatesu a ktorá spolu s kostnou dreňou býva súčasťou ich vývarov a rôznych iných špecialít.
V niektorých tradičných afrických kultúrach zas ľudia spolu s uvareným kuracím mäsom mali vo zvyku požuť aj kosti, ako by to boli chrumkavé krekry.
Prečo sa západná spoločnosť od kostí odklonila – a čo by sme získali, keby sme sa vrátili k ich konzumácii? Je jedenie kostí pre ľudský organizmus prínosné a bezpečné?
Osem lacných telových mliek z drogérie, ktoré obsahujú overené ingrediencie
Tipy na cenovo dostupné telové mlieka. (zdroj: Pexels/Sora Shimazaki)Dobrá skincare nemusí byť drahá. Ak nehľadáte iba ten najkrajší flakón, ale chcete práve funkčné zloženie a textúry, s ktorými sa príjemne pracuje, nemusíte za telové mlieka alebo krémy zaplatiť majland. Aj v bežnej drogérii ľahko nájdete skvelé produkty, ktoré kožu zvláčnia, hydratujú a chránia, a to aj v studenšom počasí.
Prinášame tipy na osem produktov z drogérie, ktoré stoja menej ako desať eur, predávajú sa vo veľkých baleniach a pokožke v chladných mesiacoch prinesú presne to, čo potrebuje.
V článku uvádzame najnižšie dostupné ceny v čase písania.
Prírodné vence a ikebany na hroby - návody a inšpirácie na dušičky
(zdroj: TASR)Dušičkové dekorácie sú tichou spomienkou na našich blízkych. Vlastnoručne vyrobený veniec na hrob je nielen osobnejším prejavom úcty, ale aj ekologickejšou a úspornejšou alternatívou ku kupovaným dekoráciám.
Kedysi na ozdobenie hrobov postačili vetvičky ihličnanov, mach, kvietok či jednoduchý lampáš – a najmä spomienky. Dnes sa k prírodným ozdobám opäť vraciame. Vence z konárikov, šišiek či sušených kvetov pôsobia originálne, šetria životné prostredie aj peňaženku a zároveň nesú symboliku – šišky pripomínajú nesmrteľnosť a kvety večnú spomienku.
Víkendový recept
Rýchly koláč s tvarohom a slivkovým lekvárom (zdroj: Naničmama.sk | melisa)V hlavnej úlohe účinkuje tvaroh. Vyberte si z receptov na tradičné koláče.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
