V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo 12. októbra 2022 večer pred podnikom, ktorý navštevovala LGBTI+ komunita, k streľbe. Na mieste zomreli dvaja ľudia. Zranená bola jedna žena.
Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad orgány činné v trestnom konaní klasifikovali ako terorizmus. Vyšetrovanie ukončili v januári 2024.
Prečítajte si reakcie politikov na tretie výročie od útoku.
Peter Pellegrini, prezident
Výročie vraždy dvoch nevinných ľudí na Zámockej ulici v Bratislave je mementom kam môže nenávisť dospieť, vyhlásil prezident Peter Pellegrini.
Spoločnosť musí podľa neho odmietnuť akékoľvek násilie voči nevinným ľuďom pre ich rasu, farbu pleti, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu či politický názor.
„Štát a my všetci musíme ukázať silu a hodnotovú vyspelosť, aby sa podobné útoky už nikdy nezopakovali. Len spoločnosť postavená na rešpekte a dialógu sa môže rozvíjať v pokoji a vzájomnej súdržnosti. To je výzva pre každého z nás, ako budovať lepšiu, tolerantnejšiu a modernú spoločnosť,“ uviedla hlava štátu.
Michal Šimečka, predseda PS
Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha zavraždili pre nenávisť a preto, že boli v niečom iní, uviedol líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
„Pripomeňme si, prosím, Jurajovu a Matúšovu pamiatku a robme spoločne všetko preto, aby sa takáto tragédia už neopakovala. Všetci ľudia na Slovensku si zaslúžia žiť v bezpečí, bez ohľadu na svoju etnicitu, vieru, politické presvedčenie, identitu alebo lásku. A veľkú zodpovednosť za to máme práve my - politici. Našou úlohou je ľuďom zlepšovať život, nie šíriť nenávisť a robiť z nich terče,“ vyhlásil Šimečka.
Výročie útoku by malo podľa neho pripomínať, ako blízko je od nenávistných slov k činom. Ako dodal, výročie je v čase schválenia novely ústavy, ktorá podľa lídra PS ubližuje menšinám.
Branislav Gröhling, SaS
Dvojnásobná vražda na Zámockej ulici v Bratislave spred troch rokov bola podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga spôsobená systematickým šírením nenávisti a radikalizáciou.
Čas nedokáže nikto vrátiť, jediné, čo krajina môže urobiť, je poučiť sa a pochopiť, že šírenie nenávisti nemá v spoločnosti miesto, uviedol.
„V krajine, ktorá sa radikalizuje, neostane v bezpečí nikto. Všetci na Slovensku chceme žiť v bezpečnej a pokojnej krajine. Nikto nechce byť terčom útokov či nenávisti. Pamätajme na to nielen pri spoločenských diskusiách, politike, ale aj v bežnom živote,“ napísal Gröhling.
Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv
"Vražda na Zámockej ulici nebola len zločinom proti dvom nevinným ľuďom, ale aj útokom na hodnoty, ako sú dôstojnosť, rovnosť a sloboda. Slovensko sa od tragédie zatiaľ neposunulo tam, kam sa malo. Mieni, že k zníženiu stigmatizácie by napríklad pomohlo právne uznanie spolužitia osôb rovnakého pohlavia."
„Nenávisť sa z verejného priestoru nevytratila. Naopak, často sa stáva súčasťou politických prejavov, legislatívnych návrhov či verejných diskusií. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že štát by mal vytvoriť právny rámec pre páry rovnakého pohlavia. Neznamená to, že má povinnosť zaviesť manželstvo pre všetkých – stačí právne uznanie spolužitia osôb rovnakého pohlavia. To by prispelo k zníženiu stigmatizácie týchto osôb v spoločnosti,“ poznamenal ombudsman.
„Možné odňatie prednosti základných práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi, neprispieva k právnej istote obyvateľov našej krajiny - najmä tých, ktorí patria k menšinám a v oblasti súkromného či rodinného života sa budú dovolávať práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie,“ okomentoval.
Myslí si, že ak chce Slovensko predísť ďalším tragédiám, nestačí len spomínať. „Znamená to presadzovať rovnosť pred zákonom, chrániť všetkých pred diskrimináciou a podporovať vzdelávanie, ktoré vedie k rešpektu, nie k nenávisti,“ dodal.
Marek Madro, riaditeľ poradne IPčko
"O radikalizácii sa po útoku na Zámockej ulici v Bratislave spred troch rokov na Slovensku veľa hovorí. Väčšinou sa, žiaľ, len hovorí. Od vrážd spred baru Tepláreň sa v krajine stalo viacero ďalších traumatizujúcich incidentov vrátane atentátu na premiéra. To všetko ukazuje, že si krajina stále dostatočne nebezpečenstvo radikalizácie neuvedomuje. "
„Vznikajú síce rôzne stratégie a čiastkové aktivity, no mnohé z nich nereflektujú samotnú podstatu problému a neprinášajú systémové odpovede. Zo zahraničných skúseností však vieme, že efektívne modely prevencie a riešenia radikalizácie stoja na akčnej spolupráci medzi rezortmi, mimovládnym sektorom, samosprávami a odbornými inštitúciami,“ uviedol Madro.
Ipčko podľa neho túto tému často konzultuje s ministerstvom spravodlivosti či s rezortom práce. Na základe memoranda o spolupráci bude spolupracovať aj s ministerstvom vnútra. Ako podotkol, riešenia však musia vzniknúť priamo v komunitách, „v podpore duševného zdravia, v posilňovaní lokálnych inštitúcií, v otvorenej komunikácii a pomenúvaní pravdy“. Ako doplnil, pri radikalizácii sú fakty dôležité, no záujem o človeka je dôležitejší.
Madro podotkol, že k tejto téme organizuje IPčko aj medzinárodnú konferenciu. Zapojené sú do nej aj štátne inštitúcie.
„Dnes spomíname na Juraja a Matúša – na ich životy, sny a nádej, ktorú mali pre túto krajinu. A hovoríme jasné nie nenávisti a násiliu,“ zdôraznil.
