"Pokojne môžeme mať pred parlamentnými voľbami 7 - 8 percent a uvidíme, čo bude. Zároveň som realista a nebudem si tu maľovať nejaké medové fúzy popod nos," hovorí v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou predseda Demokratov JAROSLAV NAĎ.
Úspech opozícii by podľa neho prinieslo, ak by sa spojila do niečoho, ako bola v minulosti SDK. "Sme otvorení aj trojkoalícii, to znamená spolupracovať len so SaS a s PS, ak by KDH do toho nechcelo ísť, lebo oni majú rôzne silné vyjadrenia." Sám však hovorí, že strana sa k nikomu nechce len tak "prilepiť".
(Rozhovor vznikol pred tragickou dopravnou nehodou člena Demokratov.)
V ARÉNE s Jaroslavom Naďom zaznelo:
- ako si vysvetľuje víkendovú návštevu policajtov,
- čím sa plánuje živiť,
- ako pokračujú rokovania s PS a so SaS o spoločnej budúcnosti a štrajku,
- koľko podpisov vyzbierali v petícii za referendum,
- čo sa deje v Demokratoch,
- či by spolupracoval s I. Matovičom,
- či by oslovil Oskara Rózsu a nasťahoval sa na vrchol rekonštruovanej "kukurice".
Na sociálnej sieti ste zverejnili fotografiu policajta, ktorý v sobotu večer stál pri vašej bráne. Napísali ste: „V sobotu večer, okolo 20.00, u mňa doma zvonila polícia. Bol som na víkend preč, doma nebol nikto, v schránke nič nenechali, ani žiadny odkaz.“ Prídu si po vás?
Úprimne – neviem, čo sa deje. Tých dôvodov, prečo ma mohli prísť navštíviť, môže byť viac. Možno mi chceli niečo odovzdať alebo ma o niečom informovať. Bol to uniformovaný policajt, nie vyšetrovateľ, takže presne netuším, o čo išlo. Pripadá mi to však zvláštne, že v sobotu večer.
Keby som nemal videovrátnika, ktorý zaznamenáva každé zazvonenie, ani by som nevedel, že u mňa vôbec niekto bol.
Urobil som všetky kroky, aby som zistil, o čo išlo. Kontaktoval som svojho advokáta, doktora Kubinu, aby preveril u vyšetrovateľov všetky prípady, v ktorých sa moje meno spomína, či sa to netýka niektorého z nich.
Keby áno, pokojne si čokoľvek prevezmem alebo vypočujem. A pritom mi polícia volá pravidelne – niekedy aj každý týždeň.
A teda vaša „investigatíva“ s pánom Kubinom priniesla aspoň úvahu, o aký prípad ide?
Zatiaľ nie. Úprimne – netuším, o čo ide. Rozumiem, že takto možno policajti chodili aj k Robertovi Ficovi.
Roky mu vraj nevedeli doručiť predvolanie, lebo ho „nevedeli zastihnúť“. V mojom prípade je to iné – polícia mi pravidelne volá. Keby mi zavolali, že ma potrebujú vypočuť alebo doručiť nejaký dokument, okamžite prídem.
Ale posielať dvoch policajtov len tak, po tom, ako pár hodín predtým na sneme Smeru v priamom prenose Blaha, Fico a ďalší hovorili o tom, ako ma treba zavrieť – to načasovanie je prinajmenšom zvláštne.
Podobná situácia nastala aj v čase, keď ste boli v Kanade. Figurujete v prípadoch okolo odovzdania systému S-300 a munície. Ide o podozrenia, ktorými sa zaoberá aj Európska prokuratúra. V akom je to štádiu?
Úprimne, neviem. Bol som vypovedať ku všetkým kauzám, naposledy asi v júli – to sa týkalo migov. Odvtedy sa nič neudialo.
Nikto ma nekontaktoval, nikto mi nevolal. A čakám, čo bude ďalej. Ale po tom, čo som videl, že pán Kaliňák a vláda Roberta Fica postupujú pri vojenských daroch Ukrajine presne tak, ako sme to robili my – čiže cez súkromné firmy, ktoré to následne darujú –, očakávam, že ak bolo naše konanie trestné, tak okamžite začnú vyšetrovať aj ich. A ak nie, potom by sa mali tieto smiešne vyšetrovania proti nám ukončiť.
Pretože naše rozhodnutia boli v súlade so zákonom. Predstava, že vláda, ktorá schváli vojenský dar Ukrajine, sa tým dopúšťa trestného činu, je nezmyselná.
Tá pomoc Ukrajine je dnes vyčíslená približne na 7,5 milióna eur. Aktuálne tam smeruje päť systémov Božena. Je to správny krok?
Som rád za akúkoľvek pomoc Ukrajine. Dokonca chcem pochváliť vládu Roberta Fica, že po dvoch rokoch útokov na nás robí to isté, čo sme robili my. Tvrdia, že ide o „nesmrtiace“ zariadenia, ale napríklad chemické detektory či odmínovacie stroje sú jednoznačne vojenský materiál.
Na ich vývoz je potrebná licencia. Je to teda rovnaký typ pomoci ako za nás – len s iným politickým nánosom. Tá hodnota je 7,5 milióna eur, ale predpokladám, že pribudnú ďalšie balíky. Takže áno – je to krok správnym smerom, len by si mohli priznať, že po dvoch rokoch klamania jednoducho pochopili realitu.
V Česku končí, u Demokratov ho neplatia
Končíte ako poradca českej ministerky obrany Jany Černochovej. Čo budete teraz robiť?
Úprimne, skončil by som pravdepodobne aj v prípade, keby tam zostala táto vláda a ministerka Černochová pokračovala vo funkcii.
Skĺbiť pravidelné cestovanie medzi Slovenskom a Českou republikou, aktivity pre ministerku a zároveň moje povinnosti doma, je mimoriadne náročné. Od začiatku sme boli dohodnutí, že tam budem pôsobiť len do konca tohto volebného obdobia – a za túto skúsenosť som veľmi vďačný.
Čo budem robiť ďalej, sa ešte uvidí. Mám otvorenú živnosť a už teraz poskytujem rôzne poradenské služby v oblasti medzinárodného obchodu. To je moja pridaná hodnota – poznám ľudí, poznám procesy. A možno aj táto relácia mi prinesie ďalších klientov.
Poskytovali by ste poradenstvo napríklad pánu Strnadovi?
Nie. Myslím si, že ani on by o to nemal záujem.
Mali by ste záujem byť profesionálnym predsedom strany, teda mať platenú funkciu? Keď ste tu sedeli v apríli, povedali ste, že v Demokratoch nikto nie je platený a nechceli by ste byť výnimkou. Platí to stále?
Áno, povedal by som to rovnako aj dnes. Nikto z nás nie je platený. Samozrejme, rozprávali sme sa o tom, ako možno sprofesionalizovať môj status, pretože byť predsedom strany, chodiť na tlačovky, mediálne vystúpenia, stretnutia s inými lídrami a zároveň mať bežnú prácu, je veľmi náročné.
Nájsť si pritom klasický pracovný pomer je pre mňa prakticky nemožné.
Takže fungujem na živnosť a toto je asi tá cesta. Určite nechcem byť tým, ktorý zlomí pravidlo, že u nás všetci pracujú dobrovoľne. Som našim ľuďom veľmi vďačný, pretože popri svojich zamestnaniach venujú čas aj strane. Jediný, kto má u nás platenú pozíciu, je asistent poslanca Galka – ten má riadnu mzdu ako asistent. Všetci ostatní pracujú dobrovoľne a tak by to malo zostať.
Zverejnili ste nové zistenia okolo kauzy Málinec, Aktuality zároveň informovali o tom, čo na tlačovej konferencii potvrdil aj pán Kiča, že dostal ponuku na úplatok pol milióna eur. Ako dlho budú tieto aktivity baviť vašich kolegov "zadarmo" popri práci, keď sú pred vami ešte dva roky?
Je to náročné, nebudem klamať. Okrem práce doma často cestujem aj do zahraničia – sme členmi Európskej ľudovej strany, takže máme množstvo medzinárodných aktivít.
Najťažšie obdobie máme za sebou. Stranu sme stabilizovali, máme viac ako tisíc členov a štruktúry po celom Slovensku. Mnohí z našich ľudí si medzičasom našli prácu alebo podnikajú, takže máme pevné zázemie. Práve naopak – mám pocit, že sme stabilnejší než kedykoľvek predtým. Ale áno, je to na úkor rodiny.
Mal som veľmi dobré pracovné ponuky – aj v zahraničí, aj na Slovensku –, ale všetky by znamenali koniec v politike. Mohol by som dnes pokojne zarábať veľké peniaze a mať pokojný život, ale rozhodol som sa inak. Chcem to dotiahnuť s našou stranou do parlamentných volieb.
Pošta pre stranu - Gašpar mladší v Benátkach
Zverejnili ste fotografiu Pavla Gašpara s manželkou s vínom v Benátkach – práve v čase, keď sa konal pochod k sídlu Slovenskej informačnej služby, ktorý organizoval Alojz Hlina. Za akých okolností ste sa k nej dostali?
Dostal ju kolega zo strany, ktorý má dôveru voličov. Ozval sa mu človek, ktorý bol v tom čase v Taliansku, všimol si riaditeľa SIS, odfotil ho a poslal to nášmu kolegovi. My sme si to overili aj z iného zdroja, aby sme sa uistili, že nejde o fotomontáž. Keď sa potvrdilo, že fotografia je pravdepodobná, rozhodli sme sa ju zverejniť.
Hovoríme o náhodnom turistovi alebo o niekom, kto cielene sleduje pohyb šéfa Slovenskej informačnej služby?
Ak ho niekto sleduje, my o tom nevieme. Pre nás to bol náhodný volič, ktorý nám fandí a napísal, že zatiaľ čo my protestujeme proti tomu, čo sa deje v SIS, jej riaditeľ si užíva večeru v Benátkach. Asi tak by som to zhrnul.
Meta aj Google menia pravidlá politickej reklamy, čo sa zrejme dotkne najmä mimoparlamentných strán, ktoré tak prídu o časť priestoru na sociálnych sieťach. Nebojíte sa, že opäť klesnete na tri percentá?
Naopak, podľa mňa nám to môže pomôcť. My totiž nemáme peniaze na masívnu reklamu, takže ju takmer nepoužívame. Keď sa pozriete na prehľady výdavkov na politickú reklamu, uvidíte, že ja som do svojho facebooku neinvestoval ani cent – tri roky. A napriek tomu mám dosahy v miliónoch.
V jednom z posledných rebríčkov sme boli s Michalom Šimečkom plece pri pleci na prvých miestach v organických dosahoch. Naopak, v reklame viedol napríklad Julo Jakab z OĽaNO, ktorý minul za tri mesiace viac než 50-tisíc eur – to je pre nás nepredstaviteľné. Takže ak sa obmedzí platená reklama, podľa mňa sa konečne ukáže, kto má kvalitný obsah a autentickú podporu. A to bude výhoda práve pre Demokratov.
Petícia za referendum v cieľovej rovinke
Zbierate podpisy pod referendum. Ako ste na tom teraz? Na tlačovej konferencii ste spomínali, že chcete aktivity zintenzívniť a petíciu za predčasné parlamentné voľby podať na jar.
Juraj Šeliga mi ešte pred odchodom do relácie povedal: „Nehovor o referende, nechajme si to na budúci týždeň.“ Ale keď ste sa na to priamo opýtali, poviem to. Myslím si, že tento týždeň by sme mali prekročiť hranicu 300-tisíc podpisov. Naším cieľom je ukončiť zber počas budúceho mesiaca, aby sme podpisy mohli odovzdať do konca roka.
A poviem to otvorene — vláda sa teraz, „úplnou náhodou“, rozhodla meniť pravidlá referenda. Od 1. januára vraj chcú, aby sa pri podpisovaní petícií uvádzalo číslo občianskeho preukazu alebo rodné číslo.
My sme doteraz tieto údaje nezbierali, pretože zákon to nevyžadoval. Preto chceme všetko odovzdať ešte do konca roka, aby im náhodou nevyšlo to, čo, podľa mňa, majú v pláne.
Vaše rady opúšťa pani Letanovská – bývalá volebná líderka Demokratov.
A zároveň bola veľkou darkyňou strany. Jej aktivita v poslednom období bola minimálna, no v minulosti vás opustili viacerí – napríklad Rastislav Káčer. Na druhej strane sa vrátil pán Hirman. Ako to teda momentálne vyzerá vo vedení Demokratov?
Pracuje v štátnom zdravotníckom zariadení a učí na univerzitách, nemohla byť v politike taká aktívna, ako by sama chcela. A úprimne, kritizovať ministerstvo zdravotníctva, keď ste zamestnancom zariadenia pod jeho rezortom, nie je jednoduché.
Som preto rád, že zostáva členkou strany. Neodchádza – len končí ako podpredsedníčka. A prezradím vám niečo, čo ešte nikde nezaznelo – ak sa predsedníctvo stotožní s mojím návrhom, jej nástupcom sa stane Michal Kiča. Urobil skvelú prácu a chcem ho navrhnúť za podpredsedu na najbližšom zasadnutí predsedníctva.
Hlina ho posiela k progresívcom, on chce SDK
Minulý týždeň tu sedel Alojz Hlina a povedal, citujem: „Je nás priveľa.“ Tvrdil tiež, že každá strana musí mať svoju identitu – PS, KDH, SaS ju majú, ale Demokrati zatiaľ nie. Dodal aj to, že by ste mali zaklopať na dvere Progresívneho Slovenska. Ako na to reagujete?
Moja skúsenosť hovorí, že najlepšie je dať si kávu, nadýchnuť sa a ísť ďalej. Netreba reagovať emotívne a na každý odkaz. Som rád, že rastieme. Darí sa nám.
Neprežívam jednotlivé prieskumy – v jednom máme 5,5 percenta, v druhom 4,8 percenta, ale dôležitá je trajektória. Keď som preberal stranu v decembri 2023, mali sme 1,9 percenta. Dnes sa stabilne držíme nad piatimi percentami. A verím, že budeme rásť ďalej – pokojne aj na sedem či osem percent pred voľbami.
Samozrejme, som realista. Viem, že všetky menšie opozičné strany sú v ohrození – podľa posledných prieskumov máme my 5,2 percenta, KDH 5,4 percenta, SaS 5,9 percenta a Slovensko okolo 6,2 percenta. To znamená, že všetky tieto subjekty sú tesne nad hranicou zvoliteľnosti a mali by sa správať zodpovedne.
Máme skúsenosť z vládnutia a cítime zodpovednosť ponúknuť alternatívu k Ficovej vláde. Preto hovoríme, že by bolo rozumné, keby sa opozičné demokratické sily spojili – niečo ako kedysi SDK.
Keď hovoríte „spojiť celé“, máte na mysli Progresívne Slovensko, Demokratov, SaS a KDH – teda štyri subjekty pod jedným vedením?
Áno, presne to. Ale sme otvorení aj menšiemu projektu – napríklad trojkoalícii s PS a SaS, ak by KDH nechcelo ísť. Majú na to svoje dôvody. Igor Matovič je zase úplne iný prípad – poznám ho ešte z čias OĽaNO, on sa nikdy nechcel s nikým spájať.
Často si vymýšľa, že ho niekto „zakazuje“ alebo vylučuje, čo vôbec nie je pravda. My sa k tomu ani nevyjadrujeme, lebo to nemá význam. Dôležité je, aby neprepadli žiadne hlasy – aby sme mali istotu, že dokážeme Ficovu vládu nahradiť zodpovednou alternatívou.
Samozrejme, najradšej by som bol, keby sme mali sami sedem, osem, deväť percent – aby sme mohli náš program Hlboká orba realizovať bez kompromisov. Ale som realista. Chcem, aby sme sa správali zodpovedne a aby ľudia cítili, že to robíme férovo. Nie som odborník na „esencie“, ako to nazval Alojz Hlina, ale myslím si, že naši voliči tú našu identitu cítia.
Progresívne Slovensko, Demokrati aj KDH majú spoločnú trpkú skúsenosť s neprekonaním volebnej hranice – či už 5 %percent, alebo 7 percent pri koalíciách. Z toho vychádza aj poučenie PS, že do koalície sa neoplatí ísť. Máte v strane termín, dokedy si v prípade nízkych percent poviete: „Sami to nezvládneme, poďme do užšieho spojenia s PS“? Ak dovtedy ešte nebude reč o širšej SDK.
Áno, ani by som to nezužoval len na jednu stranu, lebo presne ste povedali – Progresívne Slovensko je z tohto hľadiska, takpovediac, za vodou, ale SaS určite nie. A práve preto chápem tie odkazy, ktoré posielajú či už Braňo Gröhling, alebo Alojz Hlina smerom k nám. Je to pre nich súboj o prežitie.
Chápem to, a aj som to predstaviteľom SaS povedal – podľa mňa takýto súboj nemá veľký význam.
Kedy ste im to povedali?
Opakovane. Stretávam sa s viacerými predstaviteľmi, komunikujeme priebežne. Tá komunikácia možno nie je navonok až taká viditeľná, ale v skutočnosti je lepšia, ako by si niekto myslel.
Keď ste tu sedeli v apríli, hovorili ste, že mávate občas obedy s Michalom Šimečkom, ale máte objektívny problém s Branislavom Gröhlingom. Doslova ste vtedy povedali: „Je veľmi racionálny vzťah aj so stranou SaS, aj keď na úrovni predsedov sa nám, z dôvodu, na ktorý sa treba opýtať pána predsedu SaS, zatiaľ nepodarilo stretnúť.“ Zmenilo sa niečo po pol roku?
Trochu áno. S Michalom Šimečkom a predstaviteľmi PS sa stretávame veľmi pravidelne, a to už nielen na úrovni predsedov, ale aj v odborných platformách. Riešime programové témy – napríklad minulý týždeň sme mali stretnutie s Ivanom Korčokom k zahraničnej a bezpečnostnej politike, viem, že k obrane tiež prebehli rokovania. Čiže táto komunikácia funguje.
A čo sa týka SaS – už sme mali niekoľko stretnutí s Braňom Gröhlingom, hoci nie tak často, ako by možno mohlo byť. Navrhol som, aby sme si dali aj oficiálne rokovanie, kde by sme si otvorene povedali niektoré veci.
Boli tie stretnutia medzi štyrmi očami, alebo skôr v širšom formáte?
Bolo to rôzne. Niekedy sme sa stretli aj medzi štyrmi očami, prehodili pár viet, ale väčšinou to bolo na okraji nejakého podujatia.
Napríklad, keď sme išli podporiť beh Sebechlebská sedmička, ktorý organizovala SaS, zúčastnili sme sa na ňom s Mišom Kičom – chceli sme podporiť dobré podujatie. Tam sme sa stretli s Braňom Gröhlingom aj s ďalšími.
Z tohto pohľadu sme veľmi racionálni – nehľadáme rozpory, skôr sa snažíme komunikovať, vysvetľovať si veci a hľadať rozumné riešenia. A som rád, keď sa to darí. Braňovi som povedal, že by bolo fajn dať si aj oficiálne stretnutie, a verím, že k nemu v dohľadnom čase dôjde.
Pokiaľ ide o termíny – kedy by ste teda chceli mať jasno v tom, ako pôjdete do volieb? Lebo mesiac pred voľbami je neskoro hovoriť o tom, že sa niekde vzdávate alebo pripájate. Sú aj zákonné lehoty, keď musia byť kandidačné listiny uzavreté.
Takže – ak budú voľby na jeseň 2027, dokedy chcete mať jasno, či pôjdete sami, alebo napríklad na kandidátke Progresívneho Slovenska?
Veľmi intenzívne komunikujeme o koalíciách pre komunálne voľby. Už pred pár mesiacmi sme upozorňovali, že Fico ich chce posúvať, a hoci sa nám vtedy mnohí smiali, opäť sa ukázalo, že sme mali pravdu.
Dnes to Fico otvorene hovorí aj vo svojich straníckych prejavoch. Napriek tomu sa pripravujeme a veríme, že komunálne voľby budú na jeseň budúceho roka. Po celom Slovensku rokujeme o vytváraní koalícií.
Predstava, že sa k niekomu len "prilepíme", neprichádza do úvahy
Čiže ak rátate s tým, že komunálne voľby budú podľa plánu v roku 2026, chcete si tam vyskúšať spoluprácu s opozičnými partnermi a na základe toho sa rozhodnúť, ako ďalej?
Čiastočne áno. Po komunálnych voľbách si budeme musieť otvorene povedať, čo ďalej. Samozrejme, nepôjdeme všade s rovnakými kandidátmi – niekde sa dohodneme na jednom spoločnom županovi, inde pôjdeme viacerí. Nebude to úplne jednotné, ale vo väčšine krajov chceme ísť do koalícií s opozičnými stranami.
A keď už po komunálnych voľbách nebudú žiadne ďalšie voľby až do parlamentných, vtedy bude čas rozhodnúť, akou cestou pôjdeme ďalej. Máte pravdu – ak by sme mali ísť do nejakej koalície, musíme na to voličov pripraviť, vysvetliť im to a dohodnúť sa na mnohých otázkach.
Zároveň však chcem povedať jasne – nemáme záujem ísť na kandidátku inej strany. Máme normálnu, štandardnú politickú stranu s tisíckou členov a štruktúrami.
Nepôjdeme k niekomu „na kandidátku“ bez vlastnej identity. Ak pôjde o koalíciu dvoch, troch či štyroch strán, to je fér – o tom sa rozprávajme. Takéto riešenia fungujú v Česku, aj u nás v roku 1998, keď sme sa potrebovali zbaviť Mečiara. Ale predstava, že by sme sa len „prilepili“ k inej strane, neprichádza do úvahy.
Čiže nie Demokrati pod hlavičkou Progresívneho Slovenska so splnením päťpercentnej kvóty, ale samostatná koalícia so sedempercentnou hranicou?
Lenže podľa kuloárnych informácií s týmto nie je Progresívne Slovensko celkom zmierené. Je to ešte v riešení?
Rozumiem, že na to tlačíte, ale predsa nemôže byť problémom samotná myšlienka koalície, ktorú by viedlo PS ako najsilnejšia strana. Či by to bola dvojkoalícia, trojkoalícia, alebo štvorkoalícia – to nie je podstatné.
Ambíciou takej koalície nemá byť obávať sa, či získa sedem, alebo desať percent, ale vyhrať voľby – ideálne so ziskom 35 až 40 percent. Báť sa percent v tejto fáze je zbytočné. Máme ešte čas a ja mám ambíciu dostať Demokratov do polohy, kde nebudeme len tí, čo sa ledva zmestia nad päť percent, ale tí, ktorí sa zhora pozerajú na ostatných.
Rozpačitý generálny štrajk s utorkovou poradou
Stále visia otázniky, či sú opozičné strany schopné zabezpečiť generálny štrajk. Vieme, že PS má v tomto iný postoj ako SaS, ktorá vytrvalo hovorí, že generálny štrajk chce. Vy ste to napokon tiež kričali z tribúny. Ako to aktuálne vyzerá, keď vieme, že celá republika sa na dve hodiny, ako v roku 1989, len ťažko „vypne“?
Nikto si nemyslí, že sa celá republika vypne. Samozrejme, záleží na tom, čo si kto predstavuje pod pojmom „generálny štrajk“.
My sme v tomto flexibilní – môžeme to nazvať generálny štrajk, generálny protest, akokoľvek. Dôležitá je podstata – ukázať vláde, čo si o nej ľudia na Slovensku naozaj myslia. Aj stretnutia so samosprávami mi ukazujú, že aj tí, ktorí vláde kedysi verili, jej už neveria.
Ale podstata je aj v tom, či sa na tom dokážete dohodnúť...
Dohodneme sa na tom. V utorok nás čaká stretnutie opozičných lídrov. Dostal som pozvánku a potvrdil som účasť Michalovi Šimečkovi, že tam za Demokratov budem. Tam by sme sa mali dohodnúť, ako to celé utriasť.
Som vďačný aj tým firmám, ktoré sa k tomu pridávajú verejne.
Nechcem ich menovať, respektíve nemôžem, ale ide o veľké spoločnosti, ktoré dávajú 17. novembra zamestnancom voľno, aby mohli vyjadriť svoj názor na vládu. Je to predsa sviatok demokracie. Som presvedčený, že protesty budú po celom Slovensku a že ľudia na ne zareagujú vo veľkom.
To, či niekto vyrobil tričká s nápisom „generálny štrajk“ a teraz ich nechce vyhodiť do koša, je podľa mňa len technikália. Podstatné je, aby sme ako opozícia zaujali spoločný postoj. Musíme byť jednotní a vyslať jasný signál, že vláda Roberta Fica a všetko, čo reprezentuje, je zlom pre Slovensko. A musíme sa jej zbaviť.
Budete sa po všetkom, čo sa odohralo v parlamente, vedieť postaviť na jedno pódium aj s Milanom Majerským?
Pozrite sa, my sme v tomto racionálni. Poviem úplne otvorene – hlasovanie o tom ústavnom paškvile bola obrovská chyba. A to nielen zo strany KDH, ale aj troch poslancov z klubu Slovensko.
Európska komisia nám k tomu už poslala správu a avizovala, že to bude riešiť aj právne. Niektoré ustanovenia, napríklad článok 7, sú úplná katastrofa – pre budúcnosť Slovenska aj z hľadiska legislatívy. Mnohé veci v tom texte sú úplne absurdné.
A keď som počul, že niektorí z KDH tvrdia, že tento zákon je „takmer taký významný ako vstup Slovenska do Európskej únie“, tak tam narážame obsahovo aj hodnotovo. Slovensko má byť súčasťou európskych krajín – legislatívne, ľudskoprávne aj hodnotovo. To, čo KDH a časť Hnutia Slovensko predviedli, s tým sa jednoducho nedá stotožniť.
V Hnutí Slovensko sa znovu ukázalo, že keď treba dohodiť hlasy, zrazu sa objavia poslanci, ktorí hlasujú „za“ – a potom sa hádajú, kto je zradca a kto nie. Tomu už ani divá sviňa nerozumie. Ale v zásade mi je to jedno. Každý jeden z tých hlasov spôsobil, že tento paškvil prešiel. A to si treba povedať jasne. Zároveň som presvedčený, že opozícia musí poraziť Roberta Fica tak, že nájde to, čo ju spája, a nie to, čo ju rozdeľuje.
Prinajhoršom aj s Matovičom
Až 80 percent vašich voličov si podľa jedného z prieskumov vie predstaviť spoluprácu s Igorom Matovičom, ak by to bolo nevyhnutné. Vie si to predstaviť aj predseda Demokratov?
My sme robili protesty prakticky celú jar – ako mimoparlamentná strana, čo je samo osebe unikátne. Vďaka ľuďom sme zorganizovali protesty po celom Slovensku a pozývali sme na ne všetky opozičné strany – od PS až po Hnutie Slovensko.
Igor Matovič na tie protesty chodil, a potom hovoril, že ho nepozývame, čo mi pripadalo trochu smiešne, ale neprekáža mi to. Takto predsa má demokracia fungovať – nech sa každý vyjadrí a ukáže, čo chce povedať a čo chce urobiť.
Čiže nie je pre vás apriori neprijateľný, ako povedal Michal Šimečka po hlasovaní o ústave?
Nie. Pre nás je dôležité, aby vznikla vláda, ktorá bude stabilná. Našou ambíciou je vytvoriť vládnu koalíciu zo strán PS, SaS, KDH a Demokratov. Zároveň však hovorím – ak by to bolo nevyhnutné, nemali by sme problém, keby v nej bolo aj Hnutie Slovensko Igora Matoviča. Na druhej strane – Slovensko už zažilo, čo znamená mať vo vláde Richarda Sulíka alebo Igora Matoviča. A úprimne, nie je to ich najsilnejšia stránka.
Kukurica, Rózsa a "ani náboj na Ukrajinu"
„Kukurica“ je v rekonštrukcii – bol to pôvodne váš projekt. Dnes je plán mať ministerskú kanceláriu na samotnom vrchole budovy. Odborníci však tvrdia, že je to mimoriadne rizikové z pohľadu možného útoku alebo evakuácie. Sadli by ste si ako minister obrany na najvyššie poschodie?
V prvom rade – celý projekt „kukurice“ mal byť pôvodne urobený podľa potrieb rezortu obrany a ozbrojených síl.
Mala to byť kombinácia kancelárií a ubytovania pre vojakov a zamestnancov, tak ako to historicky bolo. Potom prišiel Robert Kaliňák a povedal, že chce mať kanceláriu hore, heliport a ďalšie veci – a zrazu to stálo o 20 miliónov viac. Cena stúpla o tretinu, možno polovicu. Šialenosť.
A ešte väčšia šialenosť je z bezpečnostného hľadiska – sústrediť celé ministerstvo vrátane ministra, do jednej budovy, ktorá je, mimochodom, najvyššia v okolí.
V súčasnosti, keď vás môže zasiahnuť jedna raketa alebo dron, je to úplne absurdné rozhodnutie. Nerozumiem, kto to vôbec mohol schváliť.
Čiže nesadli by ste si do tej kancelárie?
Ak to raz dokončia, a keby som sa stal ministrom obrany, dal by som urobiť dôkladnú bezpečnostnú analýzu. Treba presne posúdiť, ako tam môže pôsobiť minister obrany, zástupca, vedenie rezortu. Lebo momentálne to vyzerá, akoby si Robert Kaliňák chcel zariadiť kanceláriu s výhľadom na Bratislavu, aby sa cítil ako nejaký šejk. Ale so zdravým rozumom ani s obranou to nemá veľa spoločné.
Angažovali by ste Oskara Rózsu na ministerstve obrany pre rezortných hudobníkov, ako to urobil Kaliňák?
Keď som sa zvnútra rezortu dozvedel, že Robert Kaliňák berie Oskara Rózsu, najprv som tomu nechcel veriť.
Myslel som si, že ide o omyl. Lenže nie – po Véghovi, ktorého už musel niekam „umiestniť“, teraz zobral Rózsu, a možno časom priberie aj Bombica, keď vyjde z basy. To sú presne ľudia, s ktorými Kaliňák funguje. Pridaná hodnota Oskara Rózsu pre rezort obrany je podľa mňa záporná. Bude mať plat vyšší než poddôstojník po 25 rokoch služby – a za čo? Za to, že uráža ľudí s iným názorom na sociálnych sieťach.
Písali mi aj ľudia z vojenskej hudby, ktorí vedia, čo všetko sme pre nich urobili počas môjho pôsobenia – či už v Bratislave, alebo na strednom Slovensku.
A povedali mi, že sa za to, čo sa teraz deje, hanbia.
Robert Kaliňák v jednom dezinformačnom médiu povedal, že je mu v podstate jedno, kam sa munícia dostane, keď ju nakúpia Nemci. Teší sa vraj z toho, že tieto obchody prinášajú do rozpočtu 1,5 percenta HDP. Platí teda stále to predvolebné heslo „ani náboj na Ukrajinu“ a že Slovensko nebude podporovať vojnu – hoci nejde o pomoc zadarmo?
Pre Rusov je úplne jedno, či Ukrajina dostane muníciu zadarmo, kúpi ju sama, alebo ju kúpi niekto iný a pošle Ukrajine. Keď si Robert Fico sadne oproti Putinovi a povie mu „ako sa máte“, tak ten Putin, keby mohol, mu najradšej jednu plesne, lebo veľmi dobre vie, že najviac munície na Ukrajinu prichádza práve zo Slovenska.
A keď Kaliňák tvrdí, že len 10 percent z toho ide priamo na Ukrajinu, opäť klame. Pretože všetko ostatné tam končí tiež – len cez sprostredkovateľov, najmä cez Česko.
České zbrojovky si kupujú muníciu zo slovenských fabrík, predajú ju ďalej cez Prahu či Poľsko a potom končí na Ukrajine – s prirážkou.
To, že Fico s Putinom predstierajú „dobré vzťahy“, je len divadlo, ktoré momentálne vyhovuje obom.
V skutočnosti Fico nemá dobré vzťahy ani s nemeckým lídrom Friedrichom Merzom. Viem, že Merz dokonca zrušil plánované stretnutie s Ficom, keď mal ísť do Kodane – a práve preto Fico nakoniec do Kodane ani nešiel. A úprimne, čudovali by ste sa Merzovi? Keď smeráci hovoria o ňom ako o „führerovi“ a o „vodcovi“, tak sa s ním pochopiteľne nechce stretávať.
Zaujímavé je, že s tým istým Merzom sa stretol Eduard Heger.
Takže kým Fico prosí o stretnutie, píše listy a nedostáva žiadnu odpoveď, Heger s ním rokoval priamo. To je ten zásadný rozdiel. Za našej vlády sme mali dobré vzťahy so spojencami – a preto sme tu mali množstvo prostriedkov protivzdušnej obrany, dodávok, podpory.
Po príchode Kaliňáka tieto systémy odišli. A on to vysvetľuje tým, že „všetko už dali na Ukrajinu“. Ale ak je to tak, prečo potom dostávajú nové prostriedky Poliaci? Prečo Rumuni? Slovensko nedostáva nič, lebo Ficova vláda a Kaliňák osobne majú katastrofálne vzťahy so spojencami. A toto je výsledok.
