Úvahy o predĺžení funkčného obdobia vlády a parlamentu vnímajú opozičné SaS a KDH ako snahu vládnej koalície udržať sa dlhšie pri moci. Podľa KDH ide zároveň o snahu prekryť kritiku opozície k návrhu rozpočtu a odviesť pozornosť.
Uviedlo to vo svojom stanovisku.
„Prichádza s ďalším ‚nápadom‘ bez širokej odbornej diskusie, ktorý odvedie pozornosť inam,“ tvrdí KDH, podľa ktorého nie je možné meniť pravidlá hry uprostred zápasu, a to platí tak pre komunálne, ako aj parlamentné voľby.
„Nemyslíme si, že v tomto čase, keď má krajina obrovské ekonomické problémy, je rozumné prichádzať s témami posunu funkčného obdobia vlády či parlamentu. Vidíme v tom snahu vládnej koalície udržať sa dlhšie pri moci, čo je pre KDH v kontexte neschopnosti tejto vlády Roberta Fica (Smer) neakceptovateľné,“ dodalo.
Vyjadrenia o predĺžení funkčného obdobia vlády považuje podpredsedníčka SaS Mária Kolíková za rovnako absurdné ako úvahy o posune komunálnych volieb. Pripomenula, že žiadny iný termín volieb, aký predpokladá ústava, nie je v demokratickom a právnom štáte možný.
„Je jasné, že táto vládna koalícia chce byť dlhšie pri moci, inak sa to nedá chápať. Ale v tomto je ústava úplne jednoznačná - štvorročné funkčné obdobie,“ dodala.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) v utorok (14. 10.) uviedol, že by bol za predĺženie funkčného obdobia vlády na päť rokov. Ako poznamenal, ide o jeho súkromný a subjektívny názor. Štyri roky považuje za krátky čas na plnenie programu.
S myšlienkou presunu komunálnych a krajských volieb na rok 2027 po parlamentných voľbách prišiel cez víkend premiér Robert Fico (Smer) na pracovnom sneme Smeru.
Podľa neho by to bolo praktickejšie. Združenie Samosprávne kraje Slovenska chce od premiéra vysvetlenie dôvodov na takúto úpravu. Možné predĺženie súčasného volebného obdobia odmietla už Únia miest Slovenska.
Podľa vedenia Združenia miesta a obcí Slovenska (ZMOS) by sa o tom malo rozhodovať pred nasledujúcimi voľbami, nie počas prebiehajúceho obdobia. Konečné stanovisko ZMOS-u je predmetom ďalšej diskusie.
