To, či je Robert Fico vo svojej súčasnej polohe autentický, nie je podľa nej podstatné. Podstatné je, že sa posunul ku krajnej pravici a aj preto spochybňuje zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska smerom na Západ a láme tak dlhoročné tabu.
V rozhovore pre SME o tom hovorí LUCIA ŽITŇANSKÁ , ktorá bola ministerkou spravodlivosti v tretej vláde Roberta Fica. K odsunu komunálnych a župných volieb na rok 2027, o ktorom už hovorí nielen premiér Fico, by podľa nej mal mať právo vyjadriť sa Ústavný súd.
V rozhovore hovorí exministerka aj o tom:
- ako vnímala schvaľovanie novely ústavy,
- o tom, že novela narúša práva aj občanov, ktorí nie sú súčasťou LGBTI komunity,
- ako sa dnes pozerá na to, že Fico koalíciu v roku 2016 nazval „hrádzou proti extrémizmu“,
- či sa obáva, že by Slovensko pod Ficovým vedením mohlo vystúpiť z Európskej únie,
- ktoré momenty pre ňu definujú pôsobenie Borisa Suska v kresle ministra spravodlivosti.
Kedy ste naposledy hovorili s vaším bývalým straníckym šéfom Bélom Bugárom? Ste ešte v kontakte?
Nie. Sú to možno aj tri roky dozadu, keď sme spolu hovorili.
A s niekým zo súčasnej politiky ste v kontakte a preberáte dianie v politike?
Som v kontakte s Máriou Kolíkovou, ale viac súkromne. Aj keď preberáme nejaké politické otázky, debatujeme skôr o niektorých návrhoch zákonov, čiže ide skôr o právnu rovinu.
Ako ste vnímali nedávne schvaľovanie novely ústavy? Bolo aj pre vás prekvapením, ako dopadlo?
Rozrušilo ma to. Priznám sa, že som sa toho trochu obávala, ale neočakávala som to. Bola som v strehu do tej miery, že som si hlasovanie zapla online. Schválenie novely bolo pre mňa naozaj trochu emocionálne.
Niektorí pozorovatelia a komentátori ho interpretovali ako víťazstvo Roberta Fica. Vnímali ste to aj vy tak?
Asi áno. Keď sa na hlasovanie pozrieme z hľadiska pomerne malého počtu poslancov koalície vo vzťahu k potrebným 90 hlasom, tak premiér to v rámci politickej taktiky rozohral aj dohral určite dobre.
Ešte deň pred hlasovaním tvrdili dvaja poslanci z hnutia Slovensko Marek Krajčí a Rastislav Krátky, že zmeny v ústave nepodporia. Ako chápete tento ich obrat?
Neviem si ho vysvetliť, ale hlasovanie asi odráža konzervatívnu väčšinu v parlamente. Schválenie novely ústavy vnímam ako zásah do charakteru nášho demokratického zriadenia.
Boli ste jednou zo signatárok odborného stanoviska, kde píšete, že takáto zmena ústavy je nezlučiteľná s naším členstvom v Európskej únii. Formulovali ste v nej viacero dôvodov, napríklad, že novela odporuje princípu prednosti práva EÚ či oslabí ochranu ľudských práv. Z čoho pramenia vaše najväčšie obavy?
