BRATISLAVA. Bolo by to lepšie pre celé Slovensko, tvrdil Robert Fico (Smer) predminulý víkend o myšlienke odsunúť budúcoročné voľby starostov, primátorov a županov na jeseň 2027 po parlamentných voľbách.
Viacerí vysokopostavení predstavitelia Smeru sa následne prikláňali k myšlienke predĺženia mandátu aj pre vládu a parlament o jeden rok. Prihlásili sa k tomu podpredseda parlamentu a blízky človek premiéra Fica Tibor Gašpar (Smer) či podpredseda Smeru Richard Takáč.
V skutočnosti, by to pre "celé Slovensko" lepšie nebolo. Vyplýva to z on-line panelového prieskumu agentúry NMS Market Research, ktorá na vzorke 1004 respondentov medzi 15. až 19. októbrom zisťovala postoje voličov k takto formulovaným zámerom.
Otázky:
1) Predĺženie súčasného volebného obdobia pre obce a kraje:
Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte so zmenou funkčného obdobia pre SÚČASNÝCH predsedov vyšších územných celkov, primátorov, starostov a príslušných zastupiteľstiev zo 4 na 5 rokov, čo by znamenalo presunutie župných a komunálnych volieb z roku 2026 na rok 2027?
2) Predĺženie volebného obdobia až od najbližších volieb pre obce a kraje:
Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte so zmenou funkčného obdobia pre BUDÚCICH predsedov vyšších územných celkov, primátorov, starostov a príslušných zastupiteľstiev zo 4 na 5 rokov, ktorí by sa volili v roku 2026?
3) Predĺženie volebného obdobia pre parlament a vládu:
Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte so zmenou funkčného obdobia pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo 4 na 5 rokov, od budúceho volebného obdobia, ktoré by znamenalo aj predĺženie možného funkčného obdobia vlády z maximálne 4 rokov na maximálne 5 rokov?
Predĺženie aktuálneho volebného obdobia obciam a krajom
Už v prvej reakcii k Ficovým nápadom, aby aktuálni primátori, starostovia a župani zostali vo funkciách o rok dlhšie, odzneli kritické stanoviská združenia županov SK8, takisto Únie miest Slovenska, a napokon aj Združenia miest a obcí Slovenska.
Zmena by si navyše vyžadovala novelizovať ústavu, v ktorej sú štvorročné volebné obdobia priamo uvedené. Vládna koalícia na to nemá dostatok poslancov, keďže ju podporuje 78 až 79 z nich. Všetky opozičné strany nápad odmietli.
Zo zistení agentúry NMS vyplýva, že s ponechaním súčasných predstaviteľov obcí a krajov vo funkciách o rok dlhšie - hoci mandát dostali len na štyri roky - rozhodne alebo skôr súhlasí len 28 percent voličov. Rozhodne alebo skôr nesúhlasí s predĺžením volebného obdobia 51 percent voličov.
"Výsledky tohto prieskumu jasne ukazujú, že občania s výnimkou elektorátu strany Smer nevidia problém v aktuálnej dĺžke mandátu volených politikov," vyhodnocuje zistenia analytik NMS Mikuláš Hanes.
Voličom iných strán, než je Smer, podľa neho momentálne nestačia argumenty, ktoré na túto tému predstavili politici najsilnejšej vládnej strany.
Z podrobnejšieho porovnania názorov medzi voličmi jednotlivých strán totiž vyplýva, že viac ako polovica takých voličov, ktorým sa Ficov návrh pozdáva, sú len jeho vlastní voliči. Spomedzi podporovateľov Smeru je ich 58 percent.
V prípade koaličného Hlasu je ich 41 percent, kde však tvoria najväčšiu skupinu voličov, no nie dominantne. Skôr alebo rozhodne s Ficovým konštruktom totiž nesúhlasí len o niečo menej podporovateľov Hlasu - 35 percent. Ostatní na otázku nevedeli odpovedať.
Vo všetkých ostatných stranách - opozičnom Progresívnom Slovensku, Hnutí Slovensko, KDH, SaS, Demokrati, a taktiež medzi voličmi mimoparlamentnej Republiky - dominuje nesúhlas s Ficovým nápadom.
Najviac voličov milosrdných k oddialeniu najbližších komunálnych a krajských volieb má Igor Matovič a jeho Hnutie Slovensko, kde s Ficom skôr alebo rozhodne súhlasí 28 percent z nich. Rovnaký podiel voličov s takýmto názorom má Republika, a KDH za nimi zaostáva o jeden percentuálny bod, kde je takýchto voličov 27 percent.