Na západnom Slovensku, v okresoch pôsobnosti Regionálnych veterinárnych a potravinových správ Dunajská Streda a Trnava, bola potvrdená myxomatóza u zajacov poľných.
Z viacerých miest sú hlásené prípady jedincov s typickými príznakmi tohto smrteľného ochorenia. Na sociálnej sieti a na svojom webe o tom informuje Slovenská poľovnícka komora.
Upozorňuje, že myxomatóza vážne ohrozuje populácie zajacov poľných a narúša ekologickú rovnováhu krajiny.
„Z regiónov máme hlásené informácie, že sa objavujú častokrát jedince zajacov, ktoré sú nositeľmi príznakov tohto ochorenia. Uvedené ochorenie je smrteľné pre zajačiu zver, nepredstavuje však riziko prenosu na človeka,“ uviedla komora.
Spresnila, že choroba postihuje najmä králiky a v posledných rokoch aj zajace poľné. U pôvodného hostiteľa – amerického zajaca, prebieha mierne, no u európskych druhov má ťažký, často smrteľný priebeh.
Príznakmi ochorenia sú strata plachosti, malátnosť, vyčerpanosť, zdurenie jednotlivých častí tela, najmä v okolí očí, nosa a úst zajaca, kde sa často objavujú aj červené škvrny.
„Smrtnosť tohto vírusového ochorenia dosahuje 80 až 90 percent populácie. Medzi odporúčané opatrenia na zabránenie šíreniu choroby patrí eliminácia chorých a uhynutých jedincov pri dodržaní všetkých hygienických zásad (jedinca zakopať, jamu vyvápniť a dodržiavať dezinfekčné postupy),“ spresnila SPK.
Poľovníkom odporúča aj hlásiť výskyt podozrivých kusov príslušnej RVPS, dodržiavať hygienické zásady pri manipulácii a v prípade potreby spolupracovať so štátnymi orgánmi pri mimoriadnom love a monitoringu.
Myxomatóza je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie spôsobené myxoma vírusom. Vážne ohrozuje populácie zajacov poľných a narúša ekologickú rovnováhu krajiny.
Koordinovaný postup poľovníkov, veterinárov aj verejnosti je podľa SPK nevyhnutný na ochranu biodiverzity Slovenska.
Vírus sa prenáša najmä krv sajúcim hmyzom, ako sú komáre, blchy či ovady, priamym kontaktom medzi jedincami alebo nepriamo cez kontaminované prostredie. Je veľmi odolný, prežíva mesiace v chladnom prostredí či v tkanivách uhynutých zvierat.
Ochorenie patrí medzi ohniskové nákazy so sezónnym výskytom a najviac sa šíri koncom leta a začiatkom jesene. Nie je prenosné na ostatné druhy zvierat ani na ľudí.
