BRATISLAVA. Aj dnes čelí riaditeľ slovenskej tajnej služby podozreniam, že zneužíva svoju funkciu v prospech premiéra. Oproti situácii jeho predchodcu spred tridsiatich rokov však súčasný premiér a ani on sám nemajú konflikt so súčasným prezidentom. Ten navyše nemá syna.
Tridsať rokov od únosu syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča uplynulo v auguste. Ide o jednu z najvážnejších politických káuz, ktorá doteraz nie je uzavretá.
Akciu podľa výsledkov vyšetrovania zosnovala SIS pod vedením Ivana Lexu. Snažila sa tak zdiskreditovať nepohodlného prezidenta, ktorý čelil ostrým útokom od premiéra Vladimíra Mečiara z HZDS.
V utorok 21. októbra 2025 sa kauza únosu vrátila do novembra 2000, keď v nej dnes už zosnulý prokurátor Michal Serbin podal obžalobu. Na Mestskom súde Bratislava I sa prvýkrát stretol novovytvorený senát a jeho členovia sa dohodli o ďalšom postupe.
Prekážok, ktoré doteraz bránili otvoreniu súdneho procesu, bolo viac. Naposledy kauza zamrzla v roku 2022, keď sa čakalo, že po zrušení Mečiarových amnestií sa ňou súd už konečne začne zaoberať.
Nový senát
Pôvodná trojica tzv. prísediacich členov senátu – dvaja riadni a jeden náhradník, musela prejsť bezpečnostnou previerkou, aby sa mohla oboznamovať s utajovanými časťami spisu. Previerky dostali, postupne sa však všetci traja z rôznych dôvodov vzdali funkcie prísediaceho a súd sa zasekol.
Na nových prísediacich, ktorí by boli ochotní podstúpiť previerku a zobrať citlivý prípad, sa čakalo doteraz. Senát sa podarilo vytvoriť v stredu 8. októbra. Na prvej porade v utorok prísediaci začali študovať rozsiahly spisový materiál.
„Až po dôkladnom naštudovaní veci prísediacimi bude senátom určený ďalší procesný postup,“ povedal SME hovorca súdu Pavol Adamčiak.
Ani reštart prípadu napokon nemusí nič znamenať. Hlavnou otázkou je, či sa nový senát po preštudovaní spisu zhodne, že otvorí proces. Pri kauze, ktorú roky brzdili rôzne okolnosti, by už to bol úspech. Nie je isté, či sa to podarí.
Tridsať rokov od kauzy únos: Hovorili sme s Lexom, Hrbáčkom a ďalšími. Čo je s nimi dnes Čítajte Kauza referendum
V podobnej situácii ako prípad únosu bola po zrušení Mečiarových amnestií v roku 2017 kauza zmareného referenda.
Obvinený v nej bol bývalý minister vnútra za HZDS Gustáv Krajči. Jeho postava sa dostala aj do filmu o mafiánskom bosovi Mikulášovi Černákovi. Za Mečiarovej éry bolo známe, že predstavitelia štátu priamo spolupracovali s podsvetím.
V roku 1995 Krajči ako minister zmaril referendum, v ktorom sa ľudia mali vyjadriť aj k otázke, či si želajú priame voľby prezidenta. Hlavu štátu vtedy ešte volil parlament, čo Mečiarovi vyhovovalo.
Na konci Kováčovho funkčného obdobia sa voľby nového prezidenta v parlamente zasekli. Jeho právomoci prevzal Mečiar ako predseda vlády. Jedným z prvých krokov, ktoré urobil, bolo, že vyhlásil amnestie na činy spojené s únosom a zmarené referendum.
V decembri 1998 nový premiér Mikuláš Dzurinda z SDK vydal rozhodnutie, ktorým Mečiarove amnestie anuloval. Tiež bol v pozícii zastupujúceho prezidenta. Na základe toho začala polícia v oboch kauzách konať. Súdy však neskôr rozhodli, že spôsobom, akým postupoval Dzurinda, sa amnestie rušiť nedajú.
