Slovenského pôvodu sú obchôdzky dospelej mládeže v maskách, druhou zložkou je odzrkadlenie sa karnevalových slávností a starorímskych bakchanálií. Tretím prvkom, ktorý sa dostal do fašiangového obdobia neskôr, boli slávnosti na počesť zosnulých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu.
Táto slávnosť sa u nás traduje ako Popolcová či "škaredá" streda. V utorok o polnoci sa končila posledná zábava spojená s pochovávaním basy (trúby či bubna). Popolcovou stredou sa uzatvára fašiangové obdobie a začína sa obdobie pôstu až do Veľkej noci. Konzumácia bezmäsitých jedál mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve - napr. pirohy - tučné bravy, rezance - dlhé klasy, proso - hojnosť peňazí. Nikto sa nemal zabávať, tancovať, spievať veselé piesne a pod. Nesmeli sa zapriahať a podkúvať kone, lebo by okriveli, a ani vyliahnutej hydine sa nemalo dariť. Mládenci obyčajne v tento deň "vinšovali" dievkam, lebo vraj majú sviatok.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť veriacim, aby sa kajali a prehlbovali svoju vieru v Boha i lásku k blížnym a trpiacim. V katolíckych kostoloch je súčasťou liturgie v tento deň posvätenie popola a značenie znamenia kríža popolom na čelo veriacich.
*Dokumentačná redakcia bb jm pa
NNNN
