Na bratislavské Námestie SNP si tento deň prišlo uctiť približne tristo ľudí, vrátane štátnych, vojenských a politických predstaviteľov. Bol medzi nimi aj 77-ročný Ernest Pápay, ktorý však SNP vníma ako zámienku na vyhlásenie Československa a útok na samostatný Slovenský štát. "Bola to taktická chyba, ktorá rozdelila a dodnes rozdeľuje Slovákov. Pretože aj ľudia, ktorý boli jednoznačne proti fašizmu, nechceli, aby zanikol štát," myslí si Pápay. Neobstojí podľa neho ani argument, že sa tým Slovensko vyhlo povojnovým represiám ako štát na porazenej strane. "Nič také sa nestalo napríklad v Maďarsku, ktoré bolo až do konca profašistické," dodal.
Vedúci Kancelárie prezidenta SR Milan Čič vo svojom príhovore konštatoval, že podnetom na ozbrojené vystúpenie Slovákov boli tragédie spôsobované fašizmom v Európe. "Keď sa národ dozvedal o osude Lidíc a hrôze na smrť určených a popravených príslušníkov takzvaných nečistých rás, podnárodov a podľudí, umocnilo to jeho ľudské pobúrenie," spomenul Čič. Za jednu z najvýznamnejších udalosti v slovenských dejinách považuje SNP aj predseda Zväzu protifašistických bojovníkov Karol Pitka. Adekvátny priestor by sa preto mal dať povstaniu aj v učebných osnovách.
Podobný názor vyslovil poslanec národnej rady a predseda strany Smer-sociálna demokracia Robert Fico. SNP by podľa neho mala byť pre Slovákov rovnaká udalosť ako pre Francúzov Veľká francúzska revolúcia. Preto by aj oslavy výročia povstania nemali byť formálnou spomienkou stále sa zužujúceho kruhu priamych účastníkov, ale udalosťou so širším spoločenským dosahom. Väčšiu pozornosť si SNP zasluhuje aj podľa poslanca ĽS-HZDS Jána Cupera.
Slovenské národné povstanie si dnes pripomínajú aj v ďalších slovenských mestách. Hovoriť o ňom by sa malo aj v utorok. Asociácia obetí totality zvolala na 17. hodinu na Námestie SNP v Bratislave diskusné fórum, v ktorom by mala zaznieť "celá pravda" o augustových udalostiach spred 61 rokov.
