Nitra 29. augusta (TASR) - Podľa počasia v septembri, keď sa ľudia i príroda lúčili s letom, snažili sa gazdovia odhadnúť, aká bude prichádzajúca jeseň a po nej zima. V obavách pred príchodom dažďov a chladných dní, roľníci hneď skraja mesiaca hovorili September - z poľa všetko ber. Pranostiky reagovali aj na správanie hmyzu či vtáctva v tomto mesiaci: Ak osy v septembri do chalúp lietajú, zvesť o tuhej zime prinášajú, Panny Márie narodenie, lastovičiek rozlúčenie (8.IX.). Ak však lastovičky neodleteli ani po 15. septembri, ľudia sa tešili takto: Čím dlhšie lastovičky u nás pobývajú, tým dlhšie pekné dni potrvajú. Na Máriu (12.IX) malo byť definitívne po žatve. Svedčí o tom príslovie Malá Mara chleba dala a Veľká ho odpratala, čím chceli roľníci povedať, že do sviatku Márie by malo byť všetko obilie požaté a do sviatku Sedembolestnej Panny Márie (15.IX) uložené v stodolách a sýpkach.
Gazdovia pozorne sledovali počasie najmä v dňoch, na ktoré pripadali mená svätcov a mučeníkov. Väčšina pranostík z týchto dní sa týka nastávajúcej zimy. Na Rozáliu (4.IX) sa hovorievalo, že Keď Rozália kvety páli, Lucia kvetmi okná krášli, na Matúša (21.IX) ľudia napomínali najmä deti príslovím O Matúši ber čiapku na uši, na Václava (28.IX) hovorili: Na Václava mráz nastáva a na Michala (29.IX) Michal zimu dýchal.
S letom sa v posledný deň septembra lúčili aj pastieri, ktorí gazdom pripomínali Po Michale môžeš pásť na povale, naznačujúc tak, že na lúkach a v dolinách sa pastierska sezóna končí a dobytok bude treba kŕmiť zo zásob v stodolách.
