pán Štefan L U B Y
vyznamenanie prevezme jeho syn pán Štefan Luby
Z rodného Liptovského Hrádku odišiel študovať právo do Prahy, Paríža a v roku 1934 ukončil štúdiá na bratislavskej Právnickej fakulte UK, kde pôsobil ako asistent, od r. 1940 ako riadny profesor, na pôde fakulty i univerzity. V roku 1959 prešiel pracovať do Slov. akad. vied. Profesor Štefan Luby patril k najvýznamnejším predstaviteľom právnickej obce. Nielen ako právnik, ale najmä ako vynikajúci vysokoškolský pedagóg a vedec sa zaslúžil o ustálenie slovenskej odbornej právnej terminológie a ovplyvnil dikciu zákonov. Jeho dielo môžeme označiť za nadčasové a viacrozmerné. Významný vedecký pracovník a profesor občianskeho a rodinného práva pán Štefan Luby zomrel uprostred svojej tvorivej práce v roku 1976.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Štefanovi Lubymu Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - in memoriam - za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja právnej vedy.
pani Irena J A K U B C O V Á
vyznamenanie prevezme jej dcéra pani Irena Beňová
Pani Irena Jakubcová bola veľkou osobnosťou slovenskej medicíny, výborný pedagóg, prednostka l. detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Hlavným zameraním jej vedeckej , klinickej a pedagogickej práce bola detská kardiológia. Zameriavala sa na problematiku získaných ale rovnako aj na problematiku vrodených srdcových chýb , čím položila základy detského kardiocentra. Bola členkou mnohých slovenských spoločností ale aj čestnou členkou Poľskej pediatrickej asociácie a riadnou členkou Európskej kardiologickej pediatrickej spoločnosti. Zomrela v roku 1995.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pani Irene Jakubcovej Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - in memoriam - za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja medicíny.
pán Ján S T A N I S L A V
vyznamenanie prevezme vnučka pani Beáta Stanislavová
12. decembra 2004 uplynulo 100 rokov od narodenia profesora Jána Stanislava. Svojimi prácami o podobe kultúrneho jazyka na Veľkej Morave, o veľkomoravskom dedičstve v slovenskom jazyku a v slovenskej duchovnej i materiálnej kultúre významne prispel do osvetlenia veľkomoravského obdobia našich dejín a kultúry. Zaraďoval slovenčinu do slovanského a medzijazykového kontextu tak ako nikto pred ním a málokto po ňom. Z jeho diel spomeňme aspoň päťzväzkové Dejiny slovenského jazyka, Slovenský juh v stredoveku, či práce zo súčasnej i historickej dialektológie a vývinu slovenského spisovného jazyka, jazykovej kultúry a správnej výslovnosti. V minulom roku sa v jeho rodnom Liptovskom Jáne konala konferencia, na ktorej sa stretli mnohí naši i zahraniční slavisti – všetkých spája úcta k dielu Jána Stanislava.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Jánovi Stanislavovi Rad Ľudovíta Štúra I triedy - in memoriam za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja slovakistiky a slavistiky.
pán Matúš K U Č E R A
Profesor Matúš Kučera -slovenský historik, spisovateľ a pedagóg. Na katedre československých dejín Filozof. fakulty UK vychoval stovky vynikajúcich pedagógov, ktorí sa podieľajú na formovaní národného sebavedomia a historického vedomia celých generácií. Svojimi vedeckými dielami výrazne ovplyvnil moderné nazeranie na slovenské dejiny. Z jeho významných diel spomeňme : Postavy veľkomoravskej histórie či Cesta dejinami, ktorej tretí diel nazvaný Zápas o štát práve dokončieva a mal by sledovať dejiny Slovenska od r. 1789 až po r. 1993. Profesor Kučera sa sám aktívne zapájal do chodu slovenských dejín, ako poslanec Federálneho zhromaždenia, minister školstva i ako veľvyslanec Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Matúšovi Kučerovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja vedy.
pán Jozef U H R Í K
V roku 1961 ukončil štúdiá na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave. Svoje pôsobenie v oblasti strojárstva začal ako technický projektant, potom vedúci výroby v Závodoch ťažkého strojárstva v Dubnici, neskôr technický námestník. Z postu gener. riaditeľa ZŤS v Martine sa stal prvým námestníkom federálneho ministra hutníctva, strojárenstva a elektrotechniky a o rok neskôr splnomocnencom vlády pre rozvoj automob. priemyslu a konverziu zbrojárskeho priemyslu. Od roku 1991, kedy sa na Slovensku etabloval bratislavský závod koncernu VW, bol členom jeho vedenia až do apríla tohto roku, keď odišiel do dôchodku. Naďalej je členom mnohých významných združení a zväzov automobilového priemyslu, je nositeľom ocenení a vyznamenaní. Prešiel celý svet, ale vždy s láskou spomína na svoje rodné Horné Obdokovce.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Jozefovi Uhríkovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja hospodárstva .
pán Emil H O R V Á T H ml.
Už od detstva vyrastal v atmosfére silne poznamenanej divadlom a zdedený výrazný herecký talent ho po maturite priviedol na Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Vysoká úroveň martinského divadelného súboru, do ktorého nastúpil po skončení hereckých štúdií v r. 1968, mu zaručila mnoho vynikajúcich postáv a intenzívny herecký rozvoj. V roku 1976 ho angažovali do činohry bratislavskej Novej scény a o 7 rokov neskôr prešiel do činohry Slovenského národného divadla. Tu vytvoril rad významných kreácií od mladého Žadova v Ostrovského Výnosnom mieste až po obraz veľkého manipulátora, kráľa Richarda v Shakespearovom Richardovi III. Významný herec, režisér a pedagóg patrí od 70-tych rokov k popredným predstaviteľom slovenského dramatického umenia.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Emilovi Horváthovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry.
pán Eugen J U R Z Y C A
po maturite na gymnáziu v Bratislave pokračoval v štúdiu na Vysokej škole ekonomickej, ktorú úspešne ukončil v r. 1981 a začal pracovať na Generálnom riaditeľstve Prefabrikácie, na odbore tvorby cien. V rezorte stavebníctva pracoval do roku 1990 , potom prešiel na Protimonopolný úrad a po piatich rokoch odišiel na vlastnú žiadosť zo štátnej správy do mimovládnej organizácie Centrum pre hospodársky rozvoj. Najintenzívnejšie sa vo svoje práci venoval témam: ochrana hospodárskej súťaže, privatizácia, regulácia prirodzených monopolov, menová politika, transparentnosť, správa a riadenie podnikov. Najmä v týchto oblastiach prednášal a publikoval mnoho článkov doma aj v zahraničí. Bol spoluzakladateľom organizácií ako Centrum pre hospodársky rozvoj, Transparency International Slovensko, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, organizácií zameraných na rozvoj republiky, národného hospodárstva a podporu kvality podnikateľského prostredia na Slovensku.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Eugenovi Jurzicovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja hospodárstva.
pán Milan Č O R B A
Milan Čorba pôvodne študoval na Vysokej škole pedagogickej výtvarnú výchovu, od roku 1957 pokračoval štúdiom dejín umenia na Filozof. fakulte UK a po jej skončení pracoval ako kostýmový výtvarník v televízii. Od konca 60 tych rokov pôsobil aj vo filme. V roku 1964 navrhol prvé divadelné kostýmy. V práci pre divadlo kostýmy koncipoval tak, aby divák v postave videl vždy živého človeka a kostým aby charakterizoval základný dramatický problém inscenácie. Spolupracuje s mnohými divadlami na Slovensku i v Česku, so známymi výtvarníkmi scény. Kostýmovú tvorbu prednášal na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení, na ktorej sa stal dekanom a do roku 2003 bol jej rektorom. Svojím osobitým prístupom k tvorbe kostýmu rozšíril záber inscenačného princípu nielen na scéne divadla, ale aj v televízii a vo filme.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Milanovi Čorbovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry.
pán Karol K A H O U N
pán Kahoun pochádza z Boleráza pri Trnave. Je vedcom, vysokoškolským učiteľom a predstaviteľom kultúrneho života na Slovensku. Viac ako 50 rokov pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na odbore dejín výtvarného umenia na Filozofickej fakulte UK. Vo svojej vedecko-výskumnej práci sa zaoberá dejinami výtvarného umenia , najmä neskorostredovekého umenia na Slovensku. Zaslúžil sa o poznanie a prezentáciu slovenskej výtvarnej kultúry doma i v zahraničí. Aktívne, ako autor sa zúčastňoval všetkých významných projektov – korpusov slovenských dejín. má nezastupiteľné miesto pri formovaní metodiky ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Vychoval väčšinu slovenských odborníkov v odbore ochrany pamiatkového fondu, dejín umenia, scénografie, muzeálnej a galerijnej práce.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Karolovi Kahounovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry.
pán Ján P I Š Ú T
Študoval na Prírodovedeckej fakulte UK, odbor fyzika, kde sa špecializoval na teoretickú fyziku. Na svojej Alma mater habilitoval, získal titul doktor prírod. vied i profesúru. Pracoval v Európskom stredisku pre jadrový výskum v Ženeve, ako hosťujúci profesor prednášal na univerzite v Helsinkách, na univerzite Blaise Pascala vo francúzskom Clermond-Ferrand, ale najčastejšie a najradšej pracoval na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. I keď po novembrových udalostiach odišiel do politiky – bol ministrom školstva, mládeže a športu SR – ale svoju pedagogickú a vedeckú činnosť nikdy neprerušil. Vo vedeckej oblasti dosiahol výsledky, ktoré sa stretli s ohlasom vo svete. Je spoluautorom metódy analytických extrapolácií. profesor Pišút vychoval celú generáciu teoretických fyzikov. Veľkou mierou sa zaslúžil o vybudovanie bratislavskej školy v teórii elementárnych častíc, ktorá patrí medzi špičku v Európe i vo svete.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Jánovi Pišútovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja vysokoškolského vzdelávania, vedy a techniky .
pán Ferdinand M I L U Č K Ý
Po absolvovaní žilinského gymnázia študoval na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave, kde zostal pracovať 5 rokov ako odborný asistent, od roku 1958 pôsobil ako hlavný projektant v Stavoprojekte, potom v Projektovej organizácii spoločenských stavieb v Bratislave. Významné postavenie Ferdinanda Milučkého v architektonickej obci potvrdzujú ocenenia za jeho mimoriadnu tvorbu. jeho celoživotné dielo, prenikavé a čisté, rozochvieva v každom architektovi tú najvnútornejšiu strunu, nech sú štýly či móda akékoľvek. Keď za svoju prácu dostal od Spolku architektov Slovenska cenu Emila Belluša je to predovšetkým za húževnaté a plodné výtvarnotvorivé úsilie a jeho úspešné naplnenie v rade skvostných architektonických diel. Spomeňme len krematórium a urnový háj, Dom umenia v Piešťanoch, klenotnicu v Bratislavskom hrade.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Ferdinandovi Milučkému Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti architektúry a umenia.
pán Leo S P I Š Š Á K
po skončení štúdií na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začal pracovať na ortopedickom oddelení nemocnice v Piešťanoch. O štyri roky neskôr prešiel na Ortopedickú kliniku v Bratislave ako odborný asistent. Počas pôsobenia na klinike detskej chirurgie rozpracoval a uviedol do života metodiku korekčných operácií u vrodených vývojových chýb dolných končatín, rekonštrukčnú chirurgiu poúrazových stavov u pacientov v detskom veku. jeho operačné postupy boli obrovským prínosom pre detských chirurgov a nové metodiky prezentoval na zjazdoch detsko- chirurgickej spoločnosti. Prepracoval optimálne štandardné operačné postupy v liečbe detských zlomenín. Doktor Spiššák je vynikajúcou osobnosťou slovenskej ortopédie a traumatológie.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Leošovi Spiššákovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja medicíny.
pán Vladimír S O T Á K st.
Vladimír Soták pochádza zo Sobraniec na východnom Slovensku. Po strednej priemyselnej škole strojníckej pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej – Hutníckej fakulte v Košiciach na odbore náuka o kovoch, tvárnenie kovov a zlievárstvo. V akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová začal pracovať ako robotník a od roku 1994 do dnešných dní je generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva. Patrí medzi špičkových manažérov nielen v slovenskom ale aj v európskom meradle. Jeho meno je spojené s mnohými spoločnosťami, ktoré zamestnávajú tisícky ľudí na Slovensku i v krajinách EÚ, dosahujú výborné hospodárske výsledky, plnia si všetky záväzky voči štátu i zamestnancom. Pán Soták patrí k tým osobnostiam slovenskej ekonomiky, ktorí svojimi aktivitami pomáhajú aj k rozvoju športu, kultúry školstva i charity.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Vladimírovi Sotákovi st. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
pán Tibor B I A T H
Po stredoškolských štúdiách začal študovať na pražskej FAMU v rokoch 1945 – 1949. Patril medzi prvých absolventov odboru kamera. Ako asistent kamery a neskôr ako kameraman pracoval v bratislavskom štúdiu krátkych filmov a nakrútil viac ako 70 osvetových propagačných, populárno-náučných a dokumentárnych filmov. Spolupracoval predovšetkým s režisérmi Vojtechom Andreánskym, Jozefom Zacharom a Kazimírom Barlíkom. Od roku 1960 začal pôsobiť v Štúdiu hraných filmov a nakrútil s režisérom Dimitrijom Plichtom stredometrážny hraný film Ivan. Stál za kamerou aj pri filme Boxer a smrť, ktorý získal mnohé medzinárodné ocenenia. To bolo ešte v roku 1962. Odvtedy pracoval s mnohými známymi režisérmi na filmoch Rok na dedine, Červené víno, Rača, láska moja, Alžbetin dvor.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Tiborovi Biathovi Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za zásluhy v oblasti kultúry a umenia.
pán Adrián Ď U R Č E K
Pán Ďurček je absolventom Vysokej školy ekonomickej v Bratislave z roku l980. Takmer celú svoju profesionálnu kariéru realizuje v systéme slovenských spotrebných družstiev Jednota Bratislava a od roku 2002 pod názvom COOP Jednota Slovensko. patrí medzi najvyšších predstaviteľov a reprezentantov podnikateľov a manažérov na Slovensku. Je členom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, členom mnohých rád a únií, na medzinárodnej úrovni pôsobí ako člen predstavenstva Európskeho spoločenstva spotrebných družstiev so sídlom v Bruseli. Bol iniciátorom založenia nadnárodnej nákupnej aliancie COOP EURO a.s., ktorá zastrešuje obchodné aktivity českých, maďarských a slovenských spotrebných družstiev.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Adriánovi Ďurčekovi Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za zásluhy v oblasti obchodu.
