Vážení poslucháči, spoluobčania, milá mládež!
V týchto dňoch si pripomíname Deň Ústavy Slovenskej republiky. Je to pre nás deň sviatočný. Jednoducho povedané, v tomto historickom dokumente, schválenom 1. septembra 1992, počnúc preambulou a cez jednotlivé články nachádzame viacero ústavných princípov. Je to prirodzená suverenita národa, občana, štátu, ústavnosť a právnosť štátnych orgánov, sloboda myslenia a vyznania, demokracia, súdna ochrana občana, sociálna spravodlivosť, parlamentný charakter demokracie, úcta človeka k človeku. Mohli by sme pokračovať ešte ďalšími významnými charakteristikami tejto ústavy. Nad všetkými dominuje princíp najvyššieho zákona, ktorý prikazuje každému dodržiavať ústavu, zákony a iné právne predpisy; konkrétne: politikovi, prezidentovi, poslancom, vláde, iným orgánom i samospráve, ale aj občanom. Ústava v prvom rade dôsledne a jasne upravuje postavenie občana ako zdroja štátnej moci. Tento princíp vyhlasuje občana za najvyššiu mravnú hodnotu, z ktorej pramenia všetky občianske práva, slobody i povinnosti, kompetencie a štruktúry politického, ekonomického, sociálneho a kultúrno-duchovného systému.
Je to dokument doby. Tak bola a je naša ústava hodnotená aj v orgánoch Európskej rady a Európskej únie. Je to teda Listina demokratického, občianskeho, štátoprávneho, sociálneho, humánneho charakteru a významu. Ústava Slovenskej republiky položila pevné základy slovenskému suverénnemu štátu, uznávanému aj vo svete.
Úroveň úpravy ľudských, občianskych práv a slobôd nič nie je dlžná medzinárodným dokumentom obsahujúcim práve tieto hodnoty. Ústava je garanciou sociálnych práv a istôt, duchovného a kultúrneho dedičstva. Formuje občiansku spolupatričnosť, národnú hrdosť, vlastenectvo občanov. Demokratická slovenská republika práve svojou ústavou a zákonmi dôkladne upravuje právo na slobodu myslenia, vierovyznania, náboženského presvedčenia, vzdelanie a iné potreby fyzického i duchovného života a rozvoja každého občana.
Ide teraz len o to, aby štátne orgány tento dokument rešpektovali pri uvádzaní do života. Vtedy je živý, má hodnotu, slúži ľuďom, ich právnym a sociálnym istotám.
Práve dnes je na mieste otázka, aké má naša ústava perspektívy? Táto otázka je aktuálna aj z toho dôvodu, že sa vyskytujú podnety i názory o potrebe znovu ústavu novelizovať. Platná ústava už podstúpila tri novelizácie. Nemienim sa teraz zaoberať ich potrebou a aktuálnosťou. Budúcnosť nášho ústavného systému ako viete, závisí od ďalšieho vývoja Európskej únie, vyriešenia vnútorných a vzájomných vzťahov medzi národnými štátmi a európskym centrom. Nemožno vylúčiť ani niektoré ústavné zmeny, týkajúce sa politického systému, volieb do parlamentu, kompetencií prezidenta, najvyššieho kontrolného úradu a iste ešte aj niektorých iných vzťahov. To sú ale úvahy do budúcnosti. Ústava nie je politický dokument, ktorý možno meniť a prispôsobovať politickým, straníckym a individuálnym záujmom.
Už som uviedol, že naša ústava znesie náročné demokratické kritériá. Tým ale nechcem vyhlasovať túto ústavnú listinu za dokonalú. Život prináša, najmä v tejto dynamickej dobe nové javy, nové vzťahy a potreby aj nových ústavných úprav.
Vážení spoluobčania,
iste sledujete našu ekonomickú, sociálnu ale aj politickú situáciu. Ústava je fundamentom usporiadanej spoločnosti. Okrem iného upravuje štruktúru štátnych orgánov, vzťahy medzi orgánmi a občanmi, sociálne a ekonomické otázky, ľudské práva a slobody. Jednoducho je to ústavná listina, ktorá obsahuje také náležitosti, bez ktorých nemôže existovať moderná, demokratická spoločnosť.
Aj keď naša ústava neobsahuje definíciu ekonomického a sociálneho systému, z jednotlivých článkov možno vyvodiť nielen myšlienky ale aj princípy, ktoré by sa mali premietnuť do zákonov a praxe vlády. Mám na mysli napríklad článok 55, v ktorom sa hovorí: “Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.“ Tento článok neodmieta trh, ale jeho uplatnenie je limitované sociálnym a ekologickým princípom.
Žiaľ, často sa na tento článok v zákonodarstve zabúda. A sociálnu stránku života našich spoluobčanov si niektorí politici kriticky zamieňajú so socializmom.
To sa týka aj nášho zdravotníctva, práva na odmenu za vykonanú prácu, práva na dôstojnú životnú úroveň, na kolektívne vyjednávanie, vzdelanie, priaznivé životné prostredie, na informácie, súdnu ochranu, prácu, hmotné zabezpečenie a ešte iné práva.
Spomínam len niektoré myšlienky ústavy. Skôr na to, aby sme si uvedomili všetci, t. j. politici a ostatní občania, že ústava nie je len formálny dokument, ale najvyšší zákon. Náš politický systém počíta aj s politickými stranami. Tak je to v každej demokracii. Máme ale povinnosť nepovyšovať stranu, jej program, a prax nad ústavu. Tento zákon musí rešpektovať aj štát. Preto mi niekedy ťažko padne, keď štátnu a ekonomickú stabilitu narúšajú škriepky, hádky, nedorozumenia medzi lídrami politických strán, ktoré sa menia na neúprosný politický boj. Je to na škodu občanov i štátu. Neprospieva to ani našej zahraničnej a obchodnej politike.
Aj v našej spoločnosti sa vyskytujú podobné javy.
Musíme ale nájsť silu na ich prekonanie, rozumné usporiadanie a efektívnu spoločenskú prácu v prospech
občanov. To by malo byť krédom modernej politiky, stredobodom ktorej je občan.
Vážení spoluobčania,
deň ústavy to nie je len 1. september. Najmä štátne a samosprávne orgány, ale i občania, majú mravnú povinnosť, myslieť na princípy ústavy vždy, keď sa rozhoduje o vážnych osobných i celospoločenských otázkach a záujmoch. Konkrétnejšie: parlament, keď rokuje o zákonoch, vláda, keď rozhoduje o ekonomických, finančných, sociálnych a iných otázkach, súdy, keď vynášajú rozsudky, samosprávne orgány pri rozhodovaní o záujmoch obcí a občanov; my, občania, keď chceme uplatniť svoje práva a plniť povinnosti. Je to úroveň správania sa, kvalita právneho vedomia založeného na ústave a zákonoch, pretaveného do svedomia, vedomia a morálky každého z nás.
Deň ústavy by nás mal podnecovať k zamysleniu sa aj nad javmi, ktoré nás nectia a nesvedčia nám, Slovákom. Ústava nás vedie k tomu, aby sme hľadali a absolvovali cestu skultúrňovania, mravnosti, vlastenectva, ľudského vzťahu človeka k človeku. K národnej jednote! Len ten národ má budúcnosť, ktorý má svoju ľudskú morálku, jazyk, vlastenectvo a národnú hrdosť!
V tomto smere a záujme máme ešte čo robiť. Pravda, vážení poslucháči?
