BRATISLAVA 4. septembra (SITA) - Návrh tlačového zákona, ktorý predložilo do pripomienkového konania Ministerstvo kultúry SR, považuje Slovenský syndikát novinárov (SSN) za vyvážený. Vidí v ňom pozitíva, no má voči nemu i výhrady. V súčasnosti platný zákon, z roku 1966, o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch, je totiž "skutočne zastaraný", konštatovala pre agentúru SITA predsedníčka SSN Zuzana Krútka. Podľa Krútkej je však návrh až príliš obšírny. Syndikát oceňuje viacero ustanovení návrhu. Za pozitívne považuje Krútka, že je postavený na vo svete všeobecne platných pravidlách novinárskej profesie, zaručuje ochranu redakčného tajomstva a zdroja informácií. Dobré je aj to, že garantuje rovnováhu medzi právom novinárov na informácie a právom občana na ochranu pred zásahom do súkromia.
SSN zároveň nesúhlasí s niektorými časťami návrhu tlačového zákona. Za problematickú považuje dobrovoľnú registráciu novinárov na ministerstve kultúry. Registrovať novinárov by nemala štátna ale profesijná organizácia, ako napríklad SSN, ktorá lepšie určí či daná osoba vykonáva novinársku profesiu, upozornila Krútka. Chybou návrhu tlačového zákona podľa Krútkej tiež je, že neobsahuje konzultačný štatút, ktorý v súčasnosti platí. Podľa štatútu musia štátne a samosprávne organizácie a zriaďovatelia médií konzultovať s profesijnými novinárskymi organizáciami pripravované materiály, ktoré ovplyvnia prácu médií. SSN má výhrady i k zriadeniu Mediálnej arbitráže. Podľa syndikátu by na jednej strane arbitráž, čiže mimosúdne vyrovnanie, urýchlilo riešenie súdnych mediálnych sporov. Na strane druhej by však etické spory, ako právo na opravu a právo na odpoveď, mohla riešiť už existujúca Tlačová rada, ktorú založila Asociácia na ochranu novinárskej etiky, spoločné združenie SSN a združenia vydavateľov periodickej tlače. Veľkou medzerou návrhu je otázka preberania materiálov z médií a ďalšieho nakladania s nimi. Ako povedala Krútka, túto problematiku dobre nerieši ani platný autorský zákon. V praxi by tiež mohlo byť problémom ustanovenie zákona o tom, že novinár je povinný tri roky archivovať poznámky, zvukové a obrazové záznamy a ďalšie dokumenty, ktoré použil pri práci. Archivovať by sa nemalo dlhšie ako šesť mesiacov, dodala Krútka.
Návrh zákona je možné pripomienkovať do 21. septembra. V prípade, ak zákon prejde pripomienkovým konaním, schváliť ba ho mala vláda a následne do konca roka aj parlament. Zákon by mal platiť od 1. marca 2006.