správkyňa Nadácie Dobrá rómska víla Kesaj Anna Koptová.
Ako poznamenala, už dlhodobo sa snaží medzi Rómami vysvetľovať, že ak sa neprihlásia k svojej národnosti, sú sami proti sebe a ochudobňujú sa o zdroje, ktoré by mohli využívať pre svoj rozvoj. Koptová je presvedčená, že aj pod vplyvom týchto informácií vzniklo v okolí Košíc v poslednom období viacero rómskych občianskych združení. Príkladom je obec Nižný Žipov, kde žijú Rómovia, ktorí nevedia po rómsky a oficiálne sa k tejto národnosti ani žiaden z nich neprihlásil. "Všetci ich však považujú za Rómov, a tak sa museli vyrovnať s otázkou vlastnej identity a rozhodnúť sa, či vrátia k rómstvu a začnú si pestovať jazyk a kultúru", uviedla Koptová. Výsledkom bolo, že ženy z obce založili občianske združenie Ženy zemplínskeho vidieka a pripravili projekt vzdelávacieho centra. Okrem iného majú v pláne obnovovanie tradičných večerov starých mám, kedy sa rodiny schádzali a rozprávali si príbehy z minulosti.
Podľa Koptovej "spamätávanie" sa Rómov je predpokladom, aby sa pri sčítaní ľudu prihlásili k tomu, za čo ich svet považuje, a za čo by som sa mali považovať aj sami. Z formálneho hľadiska by podľa nej sčítacie hárky mali byť aj v rómskom jazyku, pripustila však, že mnohí Rómovia by si ich nevedeli prečítať a nepochopili by v rómčine písaný text. Zároveň zdôraznila, že v tejto chvíli je pre rómsku národnosť dôležitejšia ako jazyk hárkov kampaň za pochopenie vlastnej identity.
