Bratislava 6. septembra (TASR) - Slováci žijúci v zahraničí požadujú vytvorenie samostatného úradu, ktorý by zastrešoval celú oblasť starostlivosti o krajanov. Podľa tajomníka Združenia Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku Aristida Zelenaya dôvodom je, aby celá agenda bola efektívna a nie roztrúsená medzi množstvo úradov.
O zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí dnes rokoval parlamentný výbor pre vzdelanie a kultúru. Jeho predkladateľ, minister spravodlivosti Daniel Lipšic, však s vytvorením samostatného úradu nepočíta. Malo by ísť o inštitúciu v rámci Úradu vlády.
"Vznik úradu nebude mať vplyv na postoj Slovákov v zahraničí," konštatoval Lipšic. Dôležité budú podľa neho prostriedky vyčlenené na projekty. V súvislosti s voľbou funkcionárov by malo ísť o kompetenciu vlády. Poslanec Smeru Dušan Čaplovič totiž predložil pozmeňovací návrh, aby predsedu volil parlament na päťročné funkčné obdobie. Tým by podľa neho nebol ohrozovaný politickými zmenami. Nesúhlasil s tým poslanec KDH František Mikloško, pretože parlament ho aj môže kedykoľvek odvolať. Splnomocnenkyňa vlády pre krajanov Vilma Prívarová konštatovala, že najdôležitejšie bude pokrytie aktivít súvisiacich so Slovákmi v zahraničí finančnými prostriedkami. Práve v tejto oblasti sa podľa nej objavujú ťažkosti.
Parlamentný výbor napokon prerušil rokovanie o tomto bode s tým, že pokračovať v ňom bude 12. septembra.
Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí má nahradiť zákon o zahraničných Slovákoch z roku 1997, ktorý bol prijatý ešte pred vstupom Slovenska do EÚ a súčasným požiadavkám nevyhovuje. Novovzniknutá inštitúcia by mala zastrešovať činnosť v súčasnosti fungujúceho Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov a Domu zahraničných Slovákov.
Podľa odhadov žije za hranicami Slovenska približne 2,5 milióna ľudí so slovenským pôvodom.
