Bratislava 11. septembra (TASR) - Silu vládnej koalície a jej podporu v parlamente plánujú na septembrovej, v poradí 47. schôdzi parlamentu, otestovať opozičné subjekty Smer, ĽS-HZDS a KSS. Predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Hrušovský ju zvolal na pondelok 12. septembra a na zákonodarcov čaká 91 bodov programu. Konkrétny postup by mali opozičné strany podľa predsedu KSS Jozefa Ševca dohodnúť v pondelok.
Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič naznačil, že subjekt Roberta Fica sa pravdepodobne pokúsi obštrukciou zablokovať schválenie programu 47. schôdze, ak sa jej nepodarí predsunúť uznesenie o zastavení akejkoľvek privatizácie do konca volebného obdobia na prvý bod programu schôdze. V pôvodnom návrhu programu je tento bod ako sedemdesiaty. Uznášaniaschopnosť parlamentu pritom plánuje Smer počas schôdze "vyskúšať" viackrát, lebo aj keď opozícia nemá silu 76 hlasov, nedisponuje nimi ani koalícia.
Ministri Rudolf Zajac a František Tóth by podľa Smeru nemali pôsobiť na svojich postoch, keďže ich nekryje žiadna politická strana. Prípadné návrhy na odvolania ministrov podľa Čaploviča môžu ísť práve týmto smerom. Čaplovič sa domnieva, že okrem možnosti predčasných volieb by ako najčistejšie riešenie premiér Mikuláš Dzurinda mal požiadať parlament o vyslovenie dôvery ako predstaviteľ trojkoalície SDKÚ, SMK a KDH.
ĽS-HZDS uprednostňuje skrátenie volebného obdobia tak, aby sa parlamentné voľby konali v júnovom termíne. V októbri návrh predloží do parlamentu. Predseda poslaneckého klubu ĽS-HZDS Tibor Cabaj naznačil, že občas aj "motyka vystrelí" a podobný návrh môže predložiť aj koalícia. ĽS-HZDS zatiaľ nezačalo zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze k vysloveniu nedôvery niektorému z ministrov. Cabaj nevylúčil, že počas rokovania NR SR tak môže kedykoľvek urobiť, keďže ide o formálnu záležitosť. Druhý najsilnejší opozičný parlamentný subjekt si podľa Cabajových slov chce počkať na pomery koalično-opozičných síl pri hlasovaniach a podľa toho bude reagovať.
Hoci formálne snemovňa na konci leta zaznamenala len dva presuny poslancov medzi klubmi, keď nezávislí exliberáli Anton Danko a Ján Drgonec opätovne vstúpili do poslaneckého klubu ANO, vláda premiéra Mikuláša Dzurindu s najväčšou pravdepodobnosťou stratí podporu štyroch hlasov v podobe lídra ANO Pavla Ruska a poslankýň aliancie Evy Černej, Beáty Brestenskej a Ivety Henzélyovej.
Situácii predchádzalo Ruskovo odvolanie z postu ministra hospodárstva na žiadosť koaličného KDH kvôli jeho neobjasnenej kauze zmeniek za 104 miliónov korún. V NR SR Rusko vystriedal svojho náhradníka Imricha Hamarčáka. Platforma v ANO okolo podpredsedu Ľubomíra Lintnera, ktorá vznikla na základe nesúhlasu jej členov s Ruskovým poňatím výkonu moci, podporujúca vládu, pritom disponuje siedmimi pôvodnými členmi klubu ANO a odídencami Dankom s Drgoncom. Koalícia by tak mala disponovať silou 67 hlasov, opozícia v kluboch má 59 zákonodarcov.
V prvom čítaní čaká poslancov 46 právnych noriem, medzi inými novela o slobodnom prístupe k informáciám či návrh zákona o výkone väzby a návrh zákona o výkone trestu povinnej práce. Zákonodarcovia tiež prerokujú novely a zákony súvisiace s profesionalizáciou armády. V druhom čítaní je 18 legislatívnych návrhov, definitívne sa rozhodne o zákone o lobingu aj o novele ústavy, ktorá rozširuje kontrolné právomoci Najvyššieho kontrolného úradu na hospodárenie samosprávy.
Zosnulého poslanca SMK Zsolta Komlósyho nahradí Pál Keszegh.
bmg pa
