Dopravný podnik Bratislava prevádzkuje jedenásť autobusov s pohonom na zemný plyn. Prevádzkou jedného autobusu ušetrí ročne 350-tisíc korún. ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
BRATISLAVA – Na Slovensku v súčasnosti jazdí podľa dostupných informácií päťdesiat autobusov s pohonom na zemný plyn. Podľa zástancov tohto druhu dopravy je plyn ako palivo výrazne lacnejší ako nafta a menej ohrozuje aj životné prostredie.
Kubík plynu stojí aj s DPH 9,40 Sk a nahradí približne 80 percent litra motorovej nafty, ktorého aktuálna cena je 27,70 Sk. Pri spaľovaní plynu sa produkuje menej emisií, menej dymí a uvoľňuje sa iba nepatrné množstvo pevných častíc. Pri poruche motor nezamoruje pôdu ani vodné zdroje.
Väčšiemu rozvoju autobusovej dopravy na zemný plyn bráni nedostatok plniacich staníc. Najväčšia plnička je dnes v Bratislave. Svojou kapacitou 1200 kubíkov za hodinu dokáže udržať v prevádzke sto autobusov denne. Ďalšie funkčné stanice sú len vo Zvolene, v Poprade a Michalovciach, dokončuje sa aj plnička v Nitre. Ako pre SME povedal František Mičan z bratislavského odštepného závodu SPP, potrebné by bolo postaviť ešte aspoň štyri stanice. Výstavba jednej vyjde na 40 až 60 miliónov korún.
Ďalšou vážnou prekážkou je enormne zastaraný vozidlový park autobusových dopravcov a s tým súvisiaci nedostatok peňazí. SAD sa jednoducho do prestavby dožívajúcich autobusov investovať neoplatí. „Ak máte investovať do autobusu starého desať alebo dvanásť rokov, tak si to rozmyslíte. Len motor na prestavbu autobusu stojí 400-tisíc, nový vyjde na 600-tisíc korún,“ skonštatoval riaditeľ SAD Lučenec Michal Morháč. Podľa neho tak po započítaní všetkých potrebných investícií autobus na plyn nie je výhodnejší ako klasický „nafťák“.
Rozmach autobusov na plyn vidí preto skôr skepticky a týmto smerom sa podľa neho neuberajú ani ostatné európske krajiny. „Väčšina krajín sa vrátila k nafte a na plyn jazdia vo väčšom už iba Švédi a Fíni,“ povedal.
Upozorňuje aj na spornú ekologickú výhodnosť, keďže plyn pri spaľovaní produkuje pomerne vysoké množstvá skleníkových plynov a má aj negatívny vplyv na atmosféru.
Sériová prestavba autobusov na plyn sa pod záštitou SPP rozbehla len v polovici roka 2000. Plynári používajú české motory Liaz dodávané firmou Škoda Motory Jablonec nad Nisou. Tá podľa českého denníka Hospodářské noviny plánuje v tomto roku dodať na Slovensko najmenej päťdesiat plynových motorov.
Pre jabloneckú motoráreň, ktorá čelí kolapsu, je nový výrobný program záchranou. Firma sa nachádza spoločne s materskou spoločnosťou Truck International (TI) Mnichovo Hradište v konkurze. Motoráreň má získať nový majiteľ a zmeniť názov na Jamot (skratka Jabloneckej motorárne), pretože konkurzný správca jej nedovolil používať značku Škoda.
Podľa Mičana však konkurz firmy neohrozí rozbehnutú spoluprácu. Všetky požiadavky na základe podpísaných zmlúv sa plnia, aj keď, ako vraví, nič dnes nie je stopercentné. Inú možnosť však plynári ani nevidia, keďže spolupráca s Jabloncom je dlhodobá. „S motormi Liaz sme rozbehli sériovú prestavbu a robili sme spolu aj na vývoji. Nikto iný právami na výrobu motorov Liaz nedisponuje,“ skonštatoval.
Okrem prestavieb sa na Slovensku rozbieha aj výroba pôvodných autobusov. Firma Slov Bus v Novom Meste nad Váhom chce ešte v tomto roku uviesť na trh prvých šesť autobusov na plyn. Majú spĺňať aj prísnejšie normy, ktoré nadobudnú účinnosť v druhom polroku. Podľa marketingového riaditeľa Jozefa Lackoviča prieskumy trhu ukazujú, že o autobusy je záujem aj v Českej republike.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
