Minister preto považuje jej spustenie za dôležitejšie, ako prijatie zákona. "Reforma znamená zmenu myslenia a prístupu v oblasti vzdelávania, a nielen redukciu učiva," povedal na stretnutí s novinármi.
Do škôl podľa ministra treba priniesť tvorivý dialóg medzi učiteľom a žiakom a vyššiu kvalitu. Pripustil, že zmenám by pomohlo, keby sa prijal zákon o výchove a vzdelávaní, nie je to však podľa neho nevyhnutné. Celý proces bude totiž podstatne dlhší. "Ak sa nám reforma naozaj podarí, bude to projekt desaťročia," dodal Fronc.
Podobný názor vyjadril aj Attila Fodor z Pedagogického inštitútu Univerzity J. Seleyeho v Komárne, ktorý sa angažuje v reforme školstva. Prvoradé je podľa neho presne definovať, za čo sú zodpovední zriaďovatelia škôl a za čo štát. "Školy musia byť aktívnejšie a nečakať, že ministerstvo pripraví nejakú skvelú vec," myslí si Fodor. Mali by sa snažiť vytvárať vlastné študijné programy. Tie by mal štát podporovať grantmi a posilňovať prostredníctvom systémového vzdelávania učiteľov. "Vzdelávanie pedagógov však nemôže zabezpečovať päť existujúcich metodických centier," dodal Fodor. Priestor treba otvoriť pre nadácie a odborné združenia. Až potom sa bude dať podľa neho v reforme využívať potenciál masy učiteľov, a nielen úzkeho okruhu úradníkov.
Fodor podobne ako Fronc pripomenul, že reforma je veľmi zdĺhavý proces. Podobné zmeny začali podľa neho v Maďarsku prijatím školského zákona v roku 1993. V roku 1995 pokračovali vydaním národného kurikula - štátom požadovaného základu vedomostí, ale v roku 2003 zistili, že zmeny sa budú uskutočňovať podstatne dlhšie. "Pri inovovaní národného kurikula sa do zákona dostali termíny ako rok 2019," spomenul Fodor.
