Gazeta Wyborcza: Orbán vo výzve k voličom vôbec nespomenul spor
s Bratislavou
Varšava 12. februára (TASR) - Maďarský premiér Viktor Orbán
v predvolebnom prejave pri ospevovaní výsledkov svojej vlády
"zabudol" spomenúť zákon o zahraničných Maďaroch, priznávajúci
maďarskej menšine v šiestich susedných štátoch osobitné privilégiá,
ktorý vyvolal ostrý spor s Bratislavou, napísal dnes poľský denník
Gazeta Wyborcza v článku pod titulkom Zvoľte mňa.
Orbán podľa denníka sľúbil dvojnásobné zvýšenie priemerných
platov a životnú úroveň rovnakú ako v západnej Európe. Voliči len
musia v parlamentných voľbách v apríli hlasovať za jeho Zväz mladých
demokratov-Maďarskú občiansku stranu (FIDESZ-MPP).
Vo štvrtok minulý týždeň parlament v Bratislave odhlasoval
deklaráciu potvrdzujúcu, že zákon porušuje suverenitu Slovenska.
Socialista Peter Megyessy, hlavný kontrakanditát Orbána na úrad
premiéra, označil dokument slovenskej strany za znepokojujúci jav. Je
vidieť, aké potrebné boli ešte pred prijatím zákona o zahraničných
Maďaroch konzultácie s Bratislavou, citoval denník Petra Megyessyho.
Periodikum prezentovalo tiež stanovisko šéfa maďarskej
diplomacie Jánosa Martonyiho, ktorý vyjadril ľútosť, že počas
diskusie v Národnej rade SR zaznelo toľko protimaďarských hlasov.
"Napriek tomu sa nazdávam, že nakoniec dospejeme k porozumeniu, ktoré
sa pred desiatimi dňami zdalo také blízke," citovala Gazeta Wyborcza
vyhlásenie maďarského ministra zahraničných vecí.
Nórske úrady zaznamenali v tomto roku už 165 žiadateľov o azyl zo SR
Oslo 12. februára (TASR) - Nórske úrady zaznamenali v tomto roku 165
žiadateľov o azyl zo Slovenska.
Len vo februári požiadalo o azyl 122 Slovákov, všetky žiadosti
však boli zamietnuté. TASR dnes o tom informoval tajomník nórskeho
veľvyslanectva vo Viedni Kjetil Aasland.
Aasland označil najnovší prílev azylantov za dosť vysoký.
Pripomenul, že za celý uplynulý rok zaregistroval imigračný úrad 187
žiadateľov o azyl zo SR.
Tajomník nórskej ambasády konštatoval, že v zásade sú všetky
žiadosti hodnotené individuálne. Poznamenal však, že po zvážení
súčasnej situácie na Slovensku nemá nórska strana dôvod na udelenie
azylu. Oddelenie pre informácie nórskeho imigračného úradu dnes
v tejto súvislosti TASR potvrdilo, že SR je považovaná za bezpečnú
krajinu, takže jej občania nemajú vo všeobecnosti právo na získanie
azylu v Nórsku.
Nórske úrady v reakcii na prílev azylantov zaviedli zrýchlený
mechanizmus vybavovania žiadostí. Tento proces zvyčajne netrvá dlhšie
ako týždeň. Po zamietnutí žiadosti posielajú azylantov späť do ich
vlasti.
Podľa vyjadrenia nórskeho veľvyslanectva vo Viedni nórske úrady
v súčasnosti zabezpečujú zariadenia s nižším štandardom pre
azylantov, u ktorých sa predpokladá, že ich žiadosti budú zamietnuté.
V týchto strediskách žiadateľom peňažné podpory zvyčajne nahrádzajú
stravou. Azylanti v uvedenej kategórii nedostanú ani ponuku na kurz
nórskeho jazyka či iné integračné ponuky, keďže sa po krátkom čase
zvyčajne vracajú späť, informovala TASR nórska ambasáda.
Cudzinci, ktorí chcú pracovať v Nórsku, potrebujú pracovné
povolenie, a to môžu dostať iba odborníci alebo špeciálne
kvalifikované osoby.
Základom pre podanie žiadosti o prácu je konkrétna písomná
ponuka práce od nórskeho zamestnávateľa. Podmienkou je, že na dané
pracovné miesto sa nenašla príslušná pracovná sila v Nórsku. Osoba
pracujúca v tejto severskej krajine bez pracovného povolenia môže byť
vyhostená zo všetkých štátov Schengenskej dohody na dobu minimálne
dva roky.
Mečiar: HZDS je pripravené zostať aj v opozícii
Praha 6. februára (TASR) - Hnutie za demokratické Slovensko je
pripravené po voľbách zostať aj v opozícii, uviedol v rozhovore pre
český denník Právo šéf hnutia Vladimír Mečiar. "Ja taktiež nemám
miesto premiéra vyhradené, preto sa nemám čoho vzdať," dodal.
Každý post po voľbách je podľa neho výsledkom rokovaní. V tejto
súvislosti uviedol, že HZDS po voľbách neráta so stranou Smer Roberta
Fica ako s koaličným partnerom. "To by musela byť veľká núdza, aby
sme sa do rozhovorov s nimi pustili," zdôraznil Mečiar. Smer označil
za virtuálnu stranu, ktorá existuje len vo mediálnej podobe a nemá
žiadnu štruktúru, program, ani členskú základňu. "Smer je jeden veľký
podfuk," dodal. Mečiar je však presvedčený, že nejaký koaličný
partner sa určite nájde. Uprednostňuje zbližovanie ideových programov
a začleňovanie strán podľa ideovo-politického smerovania.
Blížiace sa voľby sú podľa Mečiara hlavným dôvodom prečo vláda
odmietla jeho návrh o nemennosti zahraničnej politiky. "Vláda nemá
nič pozitívne čo pred občanov postaviť. Preto chce získať akýsi
patent na integračný proces," dodal. Vláda získala 30 percent občanov
pre integráciu do aliancie a po iniciatíve HZDS sa podľa Mečiara toto
číslo zvýšilo na 53 percent.
Obavy z jeho návratu na slovenskú politickú scénu v zahraničí
podľa Mečiara nemajú rastúcu tendenciu a ide skôr o mediálne názory,
nie názory politikov. "O HZDS sa niekoľko rokov tvrdilo, čo všetko
napáchalo, ako porušovalo zákony a podobne. Pokiaľ môžem za niečo
Dzurindovi poďakovať, potom za to, že nás rehabilitoval: svojim
konaním preukázal, že nič z toho, čo sa o nás hovorilo, nie je
pravda," podotkol Mečiar.
V rozhovore pre dnešné Právo Mečiar opäť spomenul, že prezident
Václav Havel mu v roku 1990 ponúkal kreslo federálneho premiéra.
Spomienky na toto obdobie však nechcel rozvádzať, keďže Slovensko
čaká na jeseň rozhodujúci summit NATO v Prahe. "Potrebujeme, aby nás
ČR podporila. keby som pokračoval v spomienkach, len by som prilieval
olej do ohňa," dodal Mečiar.
Otázka dekrétov prezidenta Edvarda Beneša sa podľa Mečiara
objavuje na rokovacom stole pravidelne od roku 1991. Dekréty sú aj
slovenským problémom, ale na slovenskom území mali udalosti iný
priebeh. "Nemyslím si, že dekréty je treba zrušiť. Sú už minulosťou.
Nejde o návrat status quo pred rokom 1938. Od sudetských aj
karpatských Nemcov je to skôr snaha o morálne odškodnenie," dodal šéf
HZDS pre Právo.
Csáky a Rychetský rokovali o odškodnení obetí holokaustu
Praha 12. februára (TASR) - Odškodnenie obetí holokaustu a české
skúsenosti s touto problematikou boli jednou z hlavných tém dnešného
rokovania podpredsedu vlády SR pre ľudské a menšinové práva Pála
Csákyho s podpredsedom českej vlády pre legislatívu Pavlom Rychetským
v Prahe.
Na Slovensku bola minulý rok vytvorená komisia na riešenie
krívd holokaustu, v ČR takáto komisia na budúci rok ukončí činnosť.
"Zdá sa, že táto téma je oveľa zložitejšia na Slovensku ako v Českej
republike vzhľadom aj na historické udalosti, ktoré sa udiali počas
druhej svetovej vojny," zdôraznil Csáky, ktorý v súčasnosti do vlády
pripravuje predbežnú správu o možných riešeniach.
"Forma, ktorá bola vytvorená v Českej republike, by mohla byť
dobrým vzorom aj pre SR," dodal podpredseda slovenskej vlády, ktorý
by uvítal využitie financií z privatizácie na odškodnenie. Zdôraznil
však, že je to úloha aj pre budúcu vládu, nakoľko sa to nepodarí
ukončiť do tohtoročných parlamentných volieb.
Csáky po stretnutí uviedol, že počas funkčného obdobia súčasnej
slovenskej vlády by rád ukončil zriaďovanie úradu a inštitútu
ombudsmana, kapitalizáciu tretieho sektora a nadácií a záverečnú
správu o možnom odškodnení občanov židovského pôvodu a obetí
holokaustu na Slovensku.
Rychetský zdôraznil, že v uvedených oblastiach sa už ČR
podarilo urobiť zásadné kroky skôr ako na Slovensku. "Pokiaľ ide
o ombudsmana, máme nepatrný náskok. Na druhej strane musím so
závisťou povedať, že na Slovensku sa podarilo inštitút ombudsmana
zakotviť do ústavy a má väčšie právomoci," dodal Rychetský.
Obaja politici sa nevyhli ani problematike rómskej menšiny.
Podľa podpredsedu vlády ČR dosiahli viditeľný pokrok. Pripomenul, že
v ČR ubudlo rasovo motivovaných útokov a naopak pribudlo potrestaných
páchateľov. Csáky a Rychetský sa zhodli na tom, že túto otázku
nemožno vyriešiť v krátkom časovom horizonte. "Je to európsky problém
a bude to problém aj po našom vstupe do Európskej únie," dodal
slovenský hosť.
Rychetský uviedol, že rokovali aj o spoločných záujmoch oboch
krajín. "Prioritným záujmom ČR je, aby na novembrovom summite NATO
bola Slovenská republika prijatá za člena Severoatlantickej
aliancie," zdôraznil a dodal, že Praha má záujem na spoločnom vstupe
SR a ČR do Európskej únie.
