Staré Hory 15. septembra (TASR) - V prírode strednej Európy sa všetky druhy operencov "zasnubujú" na jar. Jedinou výnimkou je jariabok hôrny, v populácii ktorého sa "vohľady" odohrávajú už na sklonku leta a v jeseni.
Zásnubný spev jariabkov pripomína jemné pískanie. Prednášajú ho v charakteristickej póze s polospustenými krídlami a rozprestretým a pozdvihnutým chvostom. Pracovník Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslav Saniga dnes pre TASR uviedol, že ak sa jariabkovi podarí samičku "nahovoriť", párik už potom zostane spolu v teritóriu až do jari, kedy založí potomstvo. Takéto zásnuby "v predstihu" sú medzi vtáčou pospolitosťou Európy nezvyčajné. Jariabok je verný jednej partnerke. Pritom patrí do rodiny kurotvarých (hrabavých) vtákov, ktoré vyznávajú polygyniu, kedy samec sa pári s viacerými samicami a tie sa samé starajú o výchovu potomstva.
Samička jariabka obyčajne v máji vysedí päť až desať vajíčok. Mláďatá hneď po vyliahnutí opúšťajú hniezdo, aj keď ešte nie sú schopné lietať. Až do polovice septembra sa o ne stará väčšinou samička obyčajne pod starostlivým dozorom partnera. V tom čase sú už potomkovia schopní samostatného života a samička si môže vyhliadnuť nového partnera.
Biotopom jariabka hôrneho sú ihličnaté, zmiešané i listnaté lesy v stredných a vyšších horských polohách od 300 do 1850 metrov nad morom. Výskyt liesky, brezy, jelše, ako aj rôznych bobuľonosných kríkov predstavuje jednu zo základných charakteristík biotopu tohto vtáčieho druhu.
Ťažisko výskytu tohto vtáčieho druhu je v oblasti Javorníkov, Moravsko-slovenských Beskýd, Strážovskej hornatiny, Malej a Veľkej Fatry, Vtáčnika, Oravskej Magury, Babej Hory, Piľska, Kremnických vrchov, Slovenského Rudohoria, Belianskych, Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, Chočských vrchov, Braniska, Levočského pohoria, Čergova a Bukovských vrchov. Populácie jariabka žijú aj na Vihorlate, v Slánskych vrchoch, Malých Karpatoch, Krupinskej vrchovine, Rimavskej kotline a Záhorskej nížine.
