Prvú tvorili nevidiaci, ktorí sa naučili čítať v Braillovom písme už na základnej škole, v druhej boli tí, ktorí sa naučili čítať až neskôr. Tretia skupina súťažila v písaní na slepeckom písacom stroji. Víťazi jednotlivých kategórií získali vecné ceny, ktoré Únii darovali sponzori.
Súťaž má dlhoročnú tradíciu. Ako povedal pre agentúru SITA podpredseda ÚNSS Jozef Zbranek, ročníky síce nerátame, ale myslím, že keby som povedal, že existuje už od vojny (2. svetovej), nebudem ďaleko od pravdy. Snažíme sa ju organizovať každé dva roky, ale nie vždy na to máme finančné prostriedky.
Podľa Zbraneka je najväčším problémom nevidiacich a slabozrakých negramotnosť, ktorá je vo veľkej miere zapríčinená tým, že väčšina ľudí prichádza o zrak v dospelosti, keď sa braillovo písmo už ťažšie učí. "Únia sa snaží ľudí motivovať, aby sa naučili aspoň trochu čítať a písať. Aj keď mnohí možno nebudú vedieť čítať romány, môžu si aspoň označiť samolepkami s Braillovým písmom veci bežnej potreby ako potraviny alebo CD,“ povedal Zbranek.
Nevidiaci a zrakovo postihnutí si v tomto roku pripomínajú 180 rokov od zverejnenia geniálneho vynálezu - Braillovho písma (bodového písma). Francúz Louis Braille (1809-1852) ako trojročný stratil zrak po nešťastnom poranení. Ako 10-ročný sa dostal do Inštitútu pre mladých nevidiacich v Paríži. Vo veku 16 rokov zostavil abecedu pre nevidiacich, ktorá sa používa v celosvetovom meradle aj dnes. Po počiatočných prekážkach vtedajších odborníkov pre výchovu a vzdelávanie nevidiacich bolo totiž niekoľko iných nevhodných podôb bodového písma - sa od roku 1855 začína Braillovo písmo zavádzať do škôl po celom svete. Slovenský systém Braillovho písma pripravil zakladateľ a prvý riaditeľ Štátneho ústavu pre slepcov v Levoči Adolf Fryc v roku 1922.
