Tieto šelmy sa preto za potravou vydávajú aj na okraje lesov a lúky pri nich, kam ich lákajú najmä šípky.
"Tieto plody sú pre medvede doslova pochúťkou a nedokážu im odolať. Pri ich oberaní sú také zaujaté, že si okolie takmer vôbec nevšímajú. Aj keď sa vtedy dá k medveďom priblížiť na pomerne krátku vzdialenosť, lepšie je sa im vyhnúť," uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Pred dlhým zimným spánkom, ktorý v prírodných pomeroch Slovenska trvá od konca novembra do konca marca, sa musia medvede dostatočne vypásť. Tie z nich, ktoré si nevytvoria dostatočnú energetickú zásobu v podobe podkožného tuku, potom nedokážu zaspať hlbokým a dlhým zimným spánkom. Hlad ich prebudí aj uprostred zimy a potom sú nútené potulovať sa vo svojom revíre a hľadať si potravu, ktorej je v zime veľmi málo.
Nielen nedostatočné vypasenie môže prerušiť zimný spánok medveďov. Nepriaznivé poveternostné pomery, keď po ochladení dôjde k výraznému dlhodobejšiemu otepleniu a topeniu sa snehu, predstavujú pre medvede tiež "predčasný budíček". Voda z topiaceho sa snehu pozateká medveďom do pelechov a tie ich musia nedobrovoľne a predčasne opustiť. O tom, ako výdatne si macovia počas zimných mesiacov pospia, rozhoduje aj situovanie a kvalita brlohov. Staršie a skúsenejšie jedince si ich zhotovujú pod skalami v polojaskyniach, kde sú chránené pred rozmarmi počasia. Keď sa však mladší a neskúsený medveď usalaší niekde v smrekovej húštine, i zo zatepleného pelechu ho môže vyduriť dážď, a to aj vtedy, keď sa dostatočne vypásol, dodal Saniga.
mb tal
