Ako potvrdil aj výskum z tohtoročného nepravého jesenného toku kohútov na strednom Slovensku, najväčšiemu lesnému kurovitému vtákovi hrozí vyhynutie.
"Kým pred polstoročím žilo v horských oblastiach Slovenska asi 3 tisíc kohútov, v súčasnosti je to 500 až 600, čo znamená z genetického hľadiska hraničnú početnosť," povedal pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Na vyše štvrtine zo 43 dlhodobo skúmaných tokaniskách v rokoch 1981 až 2005 ubudla viac ako polovica kohútov. Hluchánie populácie vymreli až na 20 percentách výskumných plôch. Stabilné lokálne populačné jednotky prežívajú len v najodľahlejších lesných komplexoch nenarušených ľudskými aktivitami.
O jesenný tok dvojročných a starších hlucháňov nemajú záujem nežnejšie polovičky. Navodzuje ho meniaci sa pomer medzi tmavou a svetlou fázou dňa počas roka (fotoperiódou). O čom svedčí skutočnosť, že časovo spadá do obdobia jarnej a jesennej rovnodennosti. Aj z hľadiska tohto pozoruhodného fenoménu je naša najväčšia lesná kura mimoriadne zaujímavým objektom vedeckého skúmania.
Tetrov hlucháň sa úzko viaže na lesné porasty pralesovitého rázu, nevyhovujú mu umelé lesné ekosystémy s nevhodným drevinovým zložením. Turisti a zberači lesných plodov vyrušujú plachého vtáka v lete a na jeseň. Prirodzeným predátorom padnú za obeť celé násady, a tak sú prírastky veľmi nízke. Keď sa k tomu pridá aj nevľúdne počasie na prelome mája a júna, keď sa hluchániciam liahnu z vajíčok kuriatka, potom sú prírastky týchto operených pamätníkov doby ľadovej minimálne. Mnohé hlucháňčatá sú po vyliahnutí veľmi citlivé na podchladenie, prechorejú a uhynú. Na dnešnom kriticky nízkom stave populácie tetrova hlucháňa nesie pečať aj lov kohútov v nie tak dávnej minulosti. Pytliactvo na vzácneho operenca, žijúceho zvláštnym tajuplným životom v odľahlých lesných zátišiach, nie je však nijakou popoluškou ani dnes.
