Poprad 3. októbra (TASR) - Leteckí záchranári z Popradu striktne odmietajú dohady o neskorom zásahu na Širokej veži vo Vysokých Tatrách, kde 30. júla prišla o život 24-ročná horolezkyňa z Banskej Bystrice. Dnes to dokumentovali závermi protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý akciu prešetroval. Príbuzní obete podali v súvislosti so zásahom v horách trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre neposkytnutie pomoci.
Námestník Air Transport Europe (ATE) Ján Kuboši pripomenul informácie viacerých médií o tom, že vrtuľník prišiel neskoro a spoločnosť nevyužila pri záchrannej akcii všetky možnosti. Objavila sa tiež otázka, prečo ATE nenasadila vrtuľník z iného strediska LZZS, keďže popradský bol v tom čase na zásahu v okolí Ružomberka. "Išlo tam o ťažký úraz hubára v nedostupnom horskom teréne. Po skončení akcie ihneď letel do Popradu," povedal. Vrtuľník z iného strediska by nebol pod Tatrami rýchlejšie, posádka by potrebovala doplniť zásoby o špeciálny záchranný materiál a navyše práve Popradčania majú najväčšie skúsenosti so záchranou v horách. Na Širokej veži išlo o komplikovaný zásah, ktorý realizovala LZZS v spolupráci s Horskou záchrannou službou (HZS).
Riaditeľ HZS Jozef Janiga súčasne odmietol názory o napätej situácii či rivalite medzi oboma zložkami, ktoré sa objavili v médiách v súvislosti so septembrovým zásahom na Kriváni, kde mal po noci strávenej na vrchole zdravotné - diabetické problémy český turista. Zdôraznil, že informácie o neskorom zásahu LZZS sú nepravdivé, nevyšli z oficiálnych zdrojov HZS, ale s veľkou pravdepodobnosťou z prostredia blízkeho HZS. Ospravedlnil sa kolegom. Zdôraznil, že vedenie HZS bude po zdroji pátrať a súčasne preverí, či nedošlo k porušeniu interných predpisov.
Od začiatku roka zasahovali leteckí záchranári z Popradu 173 krát, z toho 92 krát v horách. Najčastejšie - 61 krát vo Vysokých Tatrách. Až 57 zásahov v horách hodnotili ako technicky veľmi ťažkých, pri ktorých museli použiť naviják a podves.
