Plénum ÚS o tom dnes rozhodlo na základe návrhu dvoch skupín poslancov Národnej rady SR, ktorí spochybnili ústavnosť zákona. Návrhy spracovali predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Ján Drgonec a poslankyňa ĽS-HZDS Katarína Tóthová.
Ústavný súd spojil oba návrhy skupín poslancov parlamentu na spoločné konanie, pretože spolu právne a vecne súvisia, informoval TASR predseda pléna ÚS Ján Mazák.
V odôvodnení svojho rozhodnutia plénum ÚS konštatovalo, že v danom prípade sú splnené podmienky na pozastavenie účinnosti zákona, pretože jeho ďalšie uplatňovanie by mohlo ohroziť základné práva a slobody. Konkrétne ide o zásah do základných práv podľa článku 19 a článku 20 Ústavy SR aj so spätnou účinnosťou, pretože citovaný zákon neobsahuje žiadne časovo prechodné ustanovenia. Uvedené ústavné články garantujú ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pred neoprávneným zhromažďovaním údajov a zaručujú právo vlastniť a užívať majetok.
Tóthovej skupina žiada vysloviť nesúlad s ústavou v piatich konkrétnych ustanoveniach. Poslanci zastúpení predsedom ústavnoprávneho výboru žiadajú vysloviť nesúlad celého zákona.
Návrh zákona č. 335/2005 Z.z. o preukazovaní pôvodu majetku predložili do parlamentu poslanci Smeru Robert Fico, Robert Kaliňák a Róbert Madej. Má 11 paragrafov a NR SR ho schválila 23. júna. Umožňuje štátu zhabať majetok, ktorého hodnota presahuje 6,5 milióna korún, pokiaľ majiteľ nepreukáže pred súdom jeho legálny pôvod. Rozdiel medzi legálnymi a nelegálnymi príjmami musí preukázať prokurátor.
