Bratislava 11. októbra (TASR) - Pravidelné odvody by sa mali zachovať po zrušení povinnej vojenskej služby aj v stave bezpečnosti štátu. Takúto zmenu odporučil dnes schváliť v rámci zákona o brannej povinnosti parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť.
Minister obrany Juraj Liška to považuje za nesystémový krok, náklady na odvody dosiahnu podľa neho ročne približne sto miliónov korún. Rezort obrany chce, aby muži, ktorým vznikne branná povinnosť, boli zaradení do národnej registrácie. Odvodu - posúdeniu zdravotného stavu by sa mali podrobiť až v čase vojny alebo vojnového stavu a následne nastúpiť na mimoriadnu službu. Liška dúfa, že poslancov v pléne presvedčí, aby za pozmeňujúci návrh nehlasovali.
Podľa podpredsedu výboru Romana Vavríka (SDKÚ) by odvody v stave bezpečnosti zabezpečili štátu perfektnú evidenciu o občanoch spôsobilých na okamžité nasadenie v ozbrojených silách. Predseda výboru Robert Kaliňák (Smer-SD) zase argumentoval, že odvod až v čase mimoriadnej situácie by bol zdĺhavý, nedá sa totiž urobiť za týždeň. Zachovanie odvodov požadovali v liste adresovanom členom výboru aj územné vojenské správy.
Poslanci výboru schválili okrem toho aj ďalšie dva vládne návrhy súvisiace s profesionalizáciou armády. Ide o zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny a výnimočného stavu. Od budúceho roku podľa nich sa definitívne skončí povinná vojenská služba a Slovensko bude mať iba profesionálne ozbrojené sily. Branná povinnosť však zostane pre mužov od 19 rokov aj naďalej zachovaná.
Právne úpravy počítajú s tým, že na doplňovanie ozbrojených síl v období krízovej situácie sa budú vytvárať zálohy. Časť z nich - aktívne zálohy si budú dobrovoľne udržiavať vojenskú odbornú pripravenosť v rozsahu do 14 dní za rok. Ak evidovaný občan v čase bezpečnosti odoprie mimoriadnu službu, pretože je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, bude povinný vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.
Účinnosť zákonov posunul výbor o rok skôr, ako pôvodne navrhovala vláda. Posunutie žiadal aj samotný minister vzhľadom na dosiahnutý stupeň profesionalizácie. Liška už v júli rozkazom pozastavil povolávanie brancov na základnú vojenskú službu. Poslední záklaďáci by mali opustiť kasárne 22. decembra.
