Vyplýva to z uznesenia poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, ktoré dnes schválili. Pre predsedu parlamentu Pavla Hrušovského má stanovisko výboru odporúčací charakter. Návrh podporilo sedem členov výboru, proti bol Róbert Madej (Smer-SD) a dvaja sa hlasovania zdržali.
Ako povedal v rozhovore pre TASR predseda výboru Ján Drgonec (nezávislý), keď obaja začiatkom roka zverejnili svoje rozhodnutie nenastúpiť poslanecký mandát, bol to konečný prejav ich vôle. "Teda nikdy viac v tomto volebnom období, bez rozhodnutia voličov v budúcich volebných obdobiach, nemajú možnosť, nemajú právo zasadnúť do poslaneckých lavíc," konštatoval Drgonec.
Podľa platného volebného zákona z októbra 2004 nastupujú náhradníci na uvoľnené mandáty poslancov podľa poradia na kandidačnej listine. Znamená to, že do parlamentnej lavice podľa dnešného rozhodnutia ústavnoprávneho výboru by mal nastúpiť Pavol Kuljaček. Ústavnoprávny výbor sa pri dnešnom rozhodnutí opieral o článok 1, odsek 1 ústavy nie v časti o právnom štáte, ale o demokratickom štáte. Ak by náhradník za poslanca mal možnosť v jednej chvíli povedať, že nenastupuje a potom by vzal späť svoje rozhodnutie a nastúpil, takýto kandidát by podľa Drgonca vlastne ovplyvňoval zloženie parlamentu celkom nezávisle na vôli voličov. "To je práve to, čo nemôže byť prípustné v demokratickom štáte," dodal Drgonec. Prejav vôle o vzdaní sa mandátu, alebo o vzdaní sa náhradníctva je podľa Drgonca vlastne "poslanecká smrť" a na to dané volebné obdobie sa už ten človek nemôže vrátiť do parlamentu. "Tým, že nastúpil ďalší v poradí a zložil poslanecký sľub a jeho nastúpenie vzala NR na vedomie uznesením, už sa nemôže spätne vrátiť," dodal nezávislý poslanec Miroslav Abelovský. Celý tento problém bude podľa neho potrebné riešiť novelou volebného zákona veľmi rýchlo, aby sa takáto situácia neopakovala.
