Trnava 18. októbra (TASR) - Zavlečenie vírusu vtáčej chrípky na územie Slovenska je podľa prorektora Trnavskej univerzity a vedúceho virologického laboratória Alexandra Szaboa už iba otázkou času. Napriek tomu nie je nutné, aby ľudia podliehali panike. Jeho prenos na človeka je stále veľmi vzácny a nehrozí, že nadobudne charakter pandémie, uviedol Szabo v rozhovore pre TASR.
Laboratórium, ktoré je spoločným vedeckým pracoviskom pedagogickej fakulty a fakulty zdravotníctva a sociálnej práce, sa už niekoľko rokov zaoberá výskumom úlohy sťahovavých i nesťahovavých spevavých vtákov pri šírení chrípkových vírusov. Pre Slovensko je v súčasnosti v danom kontexte aktuálne vtáctvo, ktoré sa na pol ceste z Ďalekého východu do Afriky zastaví buď na vodách Gabčíkova, v rumunskej delte Dunaja alebo na maďarskej puste Hortobagy. "Nie je nutné, aby k nám prileteli kačiče priamo zo Sibíri, stačí, keď nainfikujú čajku v Rumunsku, tá preletí do Budapešti, nakazí ďalšiu, ktorá doletí do Bratislavy," povedal Szabo.
Súčasná hrozba vtáčej chrípky je podľa jeho slov pôvodným ochorením divých kačíc. "A to dokonca nie ako choroba horných dýchacích ciest. U nich vírus žije v tráviacom ústrojenstve, prenáša sa trusom," spresnil. Súžitie je tak historicky dlhé, že si už ani navzájom neškodia. Vírus chrípky je, ako uviedol Szabo, po HIV víruse najvariabilnejší, a preto postupne mutuje do podoby, keď sa prenesie z kačíc aj na iné zvieratá a ľudí. "Ale jeho základ je stále rovnaký, mení sa obal," uviedol.
Podľa Szaboa sa môžu vírusom nakaziť predovšetkým ľudia, ktorí sú na to geneticky uspôsobení. Riziko nie je podľa neho vysoké. "Na Ďalekom východe žije tretina ľudstva, známych je 126 prípadov ochorenia. So 60 úmrtiami, čo je na druhej strane vysoké percento. Ale ochoreli najmä tí, čo pracovali na farmách a podobne. Do svojej rodiny už vírus nezanášali," konštatoval.
Netreba preto podliehať panike. Vtáčia chrípka sa podľa jeho presvedčenia prenášala na ľudí aj v minulosti, ibaže veda nebola na takej úrovni, aby to dokázala identifikovať. "Teraz sa tomu venujeme celosvetovo, preto sme aktuálne informovaní aj o epizódach," uviedol. Málo sa však napríklad podľa neho hovorí o fakte, že vírus moru ošípaných H1N1, ktorý v pandémii vyhubil v rokoch 1918 až 1920 milióny ľudí, je stále v európskych chovoch prasiat prítomný, hoci priamo na Slovensku nie.
Szabo je presvedčený, že z vírusu vtáčej chrípky H5N1 pandémia nevznikne. "Vedci s pandémiou, ale iného pôvodu, počítajú skôr okolo roku 2018," konštatoval. "Samozrejme, s absolútnou istotou sa nič vylúčiť nedá. Ale je to menej pravdepodobné ako pravdepodobné," vysvetlil. Víta možnosť zaočkovať ľudí, pretože očkovacia látka je principiálne postavená na chrípku, takže môže ochrániť aj prípadne voči vtáčej. "Ale nemusíme sa báť konzumovať hydinu. Vírus pečenie a varenie už pri 60 stupňoch spoľahlivo zničí," uzavrel Szabo.
