Bratislava 18. februára (TASR) - Premenu Tlačovej agentúry SR (TASR) na verejnoprávnu inštitúciu považuje jej generálny riaditeľ Ivan Čeredejev za najvhodnejší a najreálnejší spôsob transformácie tejto v súčasnosti príspevkovej organizácie.
Okrem definovania princípov financovania by transformácia zabezpečila aj "posun agentúry ďalej od vôle politikov", konštatoval Čeredejev. Napriek tomu, že zmena právnej formy agentúry je súčasťou vládneho programu a jej riaditeľ už pred dvoma rokmi predložil kabinetu návrh nového zákona o TASR, bol dnes nútený konštatovať, že transformačný proces sa ocitol v slepej uličke. Okrem komplikovanej situácie vo vládnej koalícii je podľa neho dôvodom aj prístup Ministerstva kultúry SR, ktoré malo transformáciu iniciovať.
Premena na verejnoprávnu formu je podľa Čeredejeva legislatívne jednoduchšia ako transformácia na štátnu akciovú spoločnosť. Verejnoprávnu formu odporúčajú experti zainteresovaných štátnych inštitúcií. Toto riešenie je priechodnejšie aj vzhľadom na súčasnú situáciu vo vládnej koalícii i časovú tieseň, súvisiacu s blížiacim sa koncom volebného obdobia, uviedol šéf TASR.
Transformácia na štátnu akciovú spoločnosť by si podľa Čeredejeva vyžadovala prijatie viacerých legislatívnych noriem, absentujúcich v právnom poriadku SR. Druhá alternatíva by znamenala schválenie iba jedného zákona o TASR ako verejnoprávnej inštitúcii. Dobrým základom by pritom mohol byť návrh zákona, ktorý riaditeľ TASR predložil podpredsedovi vlády pre legislatívu Ľubomírovi Fogašovi už v lete 2000. "Ak ešte vo vládnej koalícii existuje vôľa škrtať resty, zákon by mohla vláda i parlament schváliť vo veľmi krátkom čase," myslí si Čeredejev.
Návrh zákona o transformácii TASR z dielne jej generálneho riaditeľa vzhľadom na aproximáciu práva s Európskou úniou neuvažuje o dotácii zo štátneho rozpočtu. Štát by mal podľa neho uzavrieť zmluvu s agentúrou na poskytovanie služieb nevyhnutných na informovanie verejnosti, ktoré žiadna iná inštitúcia neposkytuje. Išlo by najmä o spravovanie informačných databáz a obrazových archívov, zahraničné a obrazové spravodajstvo. Náklady na tieto činnosti v súčasnosti predstavujú takmer 60 miliónov Sk ročne.
