BRATISLAVA 19. októbra (SITA) - Doterajší priebeh pribúdania nových vysokých škôl nemožno považovať za optimálny. Uvádza to Akreditačná komisia (AK) v správe o svojej činnosti za obdobie od 1. septembra 2002 do 8. apríla tohto roka, ktorú dnes vláda prerokovala a zobrala na vedomie. Komisia tvrdí, že návrhy na vznik škôl sa orientujú na niekoľko málo špeciálnych odborov ekonomického zamerania. Vznikajúce vysoké školy tak zatiaľ neprispievajú k rozšíreniu ponuky vysokoškolského vzdelávania v celom jeho spektre, ani preňho nie sú významnou alternatívou, dodáva AK. Členovia akreditačnej komisia by boli preto radi, ak by sa medzi kritéria, ktoré majú posudzovať, zaradila aj účelnosť a potreba založenia novej vysokej školy. To však nie je podľa rezortu školstva možné, lebo zavedenie takéhoto kritériá by bolo v rozpore s právom na slobodné podnikanie a s ochranou trhu výrobkov a služieb.
V materiáli sa ďalej uvádza, že slovenské vysoké školy boli pri akreditovaní svojich študijných programov úspešné na 83,8 percenta. Celkovo uspelo 2 126 programov, rektori stiahli 339 a v 71 prípadoch komisia rozhodla o nespôsobilosti vysokej školy. Stopercentnú úspešnosť pri akreditácii dosiahlo šesť vysokých škôl. Dve z nich sú verejné - Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave a košická Univerzita veterinárskeho lekárstva. VŠVU uspela s 27 programami a veterinárna univerzita s 18. Na ďalších stopercentne úspešných školách je päť a menej študijných programov. Najviac schválených odborov má najväčšia vysoká škola - bratislavská Univerzita Komenského. Pri úspešnosti necelých 87 percent jej AK priznala právo poskytovať štúdium v 472 programoch. Druhý najvyšší počet má Slovenská technická univerzita v Bratislave - 218, čo znamená, že dosiahla úspech zhruba 92 percent.
Na Slovensku nie je jediná univerzita, na ktorej by študoval významný podiel, napríklad viac ako 10 percent, zahraničných študentov vo väčšine alebo aspoň vo viacerých študijných odboroch.
sy;ve;mt
