Rozhodnutie o skrátení volebného obdobia má podľa vlády predovšetkým politický charakter. "Je preto vecou vlády SR, aby o návrhu ústavného zákona rozhodla ona," uvádza sa v stanovisku vládneho kabinetu. Argumentuje, že podľa Ústavy SR sú poslanci Národnej rady SR volení na štyri roky.
V parlamente sú podané dva opozičné návrhy. Komunisti navrhujú ako termín konania predčasných volieb 25. marec a ĽS-HZDS 10. jún. Predseda KSS Jozef Ševc však vyhlásil, že v parlamente podporia oba návrhy.
Opozícia sa dohodla na návrhu ĽS-HZDS s tým, že v druhom čítaní dá pozmeňujúci návrh s dátumom konania volieb 8. apríla. Chce tak vytvoriť tlak na KDH a SMK, ktoré v období zablokovaného parlamentu v septembri tiež hovorili o predčasných voľbách ako o "najlepšom riešení" krízy. Koalícii sa však napokon podarilo parlament spriechodniť a KDH spolu s SMK odvtedy tvrdia, že riešením súčasnej situácie by síce mohli byť predčasné voľby, no nechcú porušiť koaličnú dohodu. Líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar predpokladá, že strany vládnej koalície sa pokúsia oba návrhy o predčasných voľbách blokovať. "Vyhovárajú sa na to, že koaličná zmluva je viac ako Ústava SR, že zachovanie vlády na štyri roky je dôležitejšie ako zachovanie podstaty demokracie," povedal Mečiar.
Predseda SMK Béla Bugár hovorí, že na predčasné voľby musí byť dohoda v celej koalícii.
