V noci o tretej hodine si teda posunieme ručičky hodiniek späť na druhú
Prvým, kto myšlienku striedania letného a štandardného - zimného času koncipoval, bol Benjamin Franklin. V roku 1784 napísal štúdiu "An Economical Project". Vážne však túto tému nastolil až londýnsky staviteľ William Willett vo svojom článku "Waste of Daylight" v roku 1907. Navrhoval posunúť hodiny o 20 minút dopredu v každú zo štyroch aprílových nedieľ a rovnakým spôsobom z nich uberať v septembri.
Letný čas sa začal uplatňovať vo viacerých európskych krajinách počas prvej svetovej vojny. Na území Slovenska bol po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918, neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke v roku 1979 opäť zaviedli letný čas. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa zimný čas na Slovensku začínal v závere septembra. V súčasnosti platné nariadenie vlády z roku 2001 upravuje zmenu času do roku 2006.
Uplatňovanie letného času nie je vo svete zjednotené, mnohé krajiny ho nepoužívajú vôbec. Rovnako nie je zjednotený ani jeho začiatok a ukončenie. V súčasnosti sa používa posun o jednu hodinu, v minulosti sa vyskytovali rôzne intervaly od 20 minút po dve hodiny. Perličkou je používanie letného času v Spojených štátoch počas druhej svetovej vojny. USA na väčšine svojho územia zaviedli 3. februára 1942 celoročný letný čas, ktorý trval nepretržite do 30. septembra 1945 a dostal názov Vojnový čas.
Jedným z dôvodov zavedenia letného času je úspora elektrickej energie, pretože v pracovnom čase sa lepšie využíva prirodzené denné svetlo. Podľa webovej stránky webexhibits.org/daylightsaving sa každý deň počas obdobia letného času takýmto spôsobom v USA ušetrí približne jedno percento energie. Na Novom Zélande poklesne počas tohto obdobia spotreba o približne 3,5 percenta.
Podľa niektorých vedeckých tímov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti.
