Je to o 12 percent viac ako v akademickom roku 2003/04 a podľa ministra školstva Martina Fronca sa na VŠ dostalo takmer 55 percent 19-ročných Slovákov. Aktuálne počty vysokoškolákov budú známe po 31. októbri.
Výročná správa o stave vysokého školsva, ktorú prerokoval školský parlamentný výbor, konštatuje, že minulý rok skončilo s kladným hospodárskym výsledkom 15 z 20 verejných VŠ. Rektori však upozorňujú, že napriek viac ako 190 miliónovému účtovnému zisku nemajú peniaze na opravu zastaralých budov a vybavenia. Vysoké školy sa však podľa ministra školstva Martina Fronca postupne učia efektívne využívať svoje kapacity, o čom svedčí aj nárast študentov. Zmenené pravidlá hospodárenia VŠ, keď školy získavajú financie na základe počtu študentov a musia odpisom majetku šetriť na obnovu, priniesol Vysokoškolský zákon z roku 2002.
Rezervy majú VŠ podľa výročnej správy vo vede a výskume. MŠ očakáva, že školy budú postupne tvoriť základ výskumného potenciálu Slovenska. Poslanec strany Smer-sociálna demokracia Dušan Čaplovič poukázal na vysokých vek profesorov. Ich vekový priemer je podľa neho viac ako 60 rokov. V Čechách pritom klesol od roku 1993 z 58 na 53 rokov. Zmenu môže podľa poslankyne ANO Beáty Brestenskej priniesť len vyššia motivácia, v minulom roku však profesorské platy mierne klesli z 32 238 na 31 686 korún. Darina Gabániová si myslí, že sa profesormi a docentmi stávajú starší ľudia aj kvôli prísnym kritériám, ktoré ministerstvo stanovilo na dosiahnutie akademických titulov. Kritériá však Fronc neplánuje meniť, pretože je podľa neho potrebné udržať istú latku odbornosti aj na súkromných školách. Poukázal na to, že v celej Európe získavajú vyučujúci tituly až vo vyššom veku.
