Bratislava 3. novembra (TASR) - Slovensko začne prispievať do síl rýchlej reakcie Severoatlantickej aliancie v druhej polovici budúceho roku, pričom poskytne šesť dôstojníkov a výcvikové laboratóriom radiačnej, chemickej a biologickej ochrany.
Informoval dnes o tom minister obrany Juraj Liška po stretnutí so svojim slovinským kolegom Karlom Viktorom Erjavecom. V ďalšom období - prvej polovici roku 2007 SR vyčlení do síl rýchlej reakcie 20-člennú strážnu jednotku a štyroch dôstojníkov, v prvom polroku 2008 poskytne mechanizovanú prápornú skupinu.
Slovensko podľa Lišku podporuje, aby sme vysielali rovnaké jednotky pre NATO, ako i pre bojové skupiny Európskej únie. "Preto by sme bol radi, keby sme aj tvorbu týchto jednotiek, či už EÚ alebo NATO, robili s týmito istými krajinami," povedal Liška. Spolupracovať budeme s Poľskom a Nemeckom, nevylučuje ani zapojenie ďalšej krajiny.
V budúcnosti plánuje SR posilniť svoju účasť na Balkáne, Bosne a Hercegovine a v misii ISAF v Afganistane.
Slovinsko prispieva do síl rýchlej reakcie NATO momentálne jednotkou radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, v budúcnosti by to mali byť policajná jednotka a prápor. V súčasnosti má v medzinárodných operáciách 240 vojakov, o ich nasadení rozhoduje vláda. Pôsobia napríklad na západnom Balkáne, či v Afganistane.
Obidvaja partneri sa zhodli, že na vojenské operácie aliancie by malo finančne prispievať aj NATO zo spoločného rozpočtu. V súčasnosti znášajú všetky náklady jednotlivé členské krajiny, nie všetky však poskytujú vojakov a techniku do operácií. "Nie je spravodlivé, že krajiny, ktoré sa nezúčastňujú mierových operácií, nemajú tam vlastných vojakov, sa nezúčastňujú ani na ich financovaní," povedal. Úlohu aliancie vidí v budúcnosti pri zasahovaní vo vzdialenejších miestach, tieto štáty by mohli preto podľa neho prispievať aspoň finančne alebo pri transporte.
Liška sa domnieva, že v rámci aliancie musí dôjsť k zosúladeniu politických rozhodnutí s operačnými schopnosťami a dostupnými zdrojmi. Podporuje, aby sa prijal strategický plán, ktorý by to riešil. Nasadenie a udržanie jednotky si môže podľa neho vyžiadať aj niekoľko miliárd korún. Slovenské ozbrojené sily sú však schopné ročne dať na vojenské operácie len 600 až 700 miliónov korún.
Ministri hovorili tiež o skúsenostiach z integračného procesu do NATO a EÚ, boji proti terorizmu, reforme a profesionalizácii ozbrojených síl.
