Analýza o dopadoch reformy financovania na regionálne školstvo, ktorú vypracovala Nadácia F. A. Hayeka konštatuje, že tento postoj zaujalo 73 percent riaditeľov. Vo väčšine prípadov uvádzali ako dôvod zbytočné zadržiavanie peňazí.
Celkovo však model financovania na základe počtu žiakov, cez takzvané normatívy, ktorý funguje od roku 2004, privítali. Systém sprehľadnil tok finančných prostriedkov a podľa autora analýzy Matúša Pošvanca postavil do popredia žiakov a študentov. Ďalšiemu rozvoju kvalitných škôl podľa neho bránia regulačné mechanizmy, ktoré zriaďovatelia - obce, VÚC a Krajské školské úrady využívajú na udržanie súčasnej školskej siete. Dvadsať percent prostriedkov na mzdy môžu totiž rozdeliť medzi školy podľa vlastného uváženia. Učitelia na veľkých školách tak dostávajú nižšie mzdy, než aké by si na základe počtu žiakov mohli dovoliť. Zánik malých škôl je pri tom podľa Pošvanca nevyhnutný. "Veľké školy majú lepšie vybavenie, pedagógov a tým aj vyššiu kvalitu," spomenul Pošvanc.
V budúcnosti by sa preto podľa neho malo zrušiť aj viazanie prostriedkov na mzdy a prevádzkové náklady. "Riaditelia by o tom, koľko potrebujú na opravy alebo nárast platov mali rozhodovať sami," dodal. Pošvanc je taktiež za znižovanie rozdielov výšky normatívov medzi jednotlivými druhmi stredných škôl. Gymnáziá totiž dostávajú na žiaka menej, ako napríklad stredné odborné školy. To považuje za diskriminujúce.
Minister školstva Martin Fronc dnes spomenul, že od 1. januára budúceho roka budú platiť nové normatívy. Tie by mali vytvárať väčší tlak na málotriedne školy, Fronc však túto oblasť považuje za veľmi citlivú politickú tému. Obmedziť kompetencie zriaďovateľom pri rozdeľovaní financií zatiaľ nemieni. Taktiež je podľa neho potrebné udržať rozdielnu výšku normatívov pre stredné školy. Chemická škola s laboratórnym vybavením a rôznymi chemickými látkami totiž podľa Fronca potrebuje viac peňazí, ako napríklad gymnázium.
