V nedávne jesenné popoludnie dostali chuť dať si kávu a zákusok na nejakom peknom mieste s výhľadom. Lákala ich televízna veža, tak sa tam vybrali. Keď sa vyviezli výťahom do reštaurácie, opýtali sa čašníka, či majú v ponuke niečo sladké. Na svoje veľké prekvapenie zistili, že si tam môžu sadnúť iba v prípade, ak si objednajú hlavné jedlo. Takmer prázdny podnik preto opustili.
Kým sa manžel uškŕňal, lebo doma na taký prístup zvyknutý nie je, manželka pôvodom Slovenka sklamane konštatovala: "Tu sa za tých pár rokov nič nezmenilo!". "Keď sme tu boli naposledy, dobré koláče mali na nábreží," spomenula si. Reštaurácia sa však medzičasom zmenila na discobar.
Nakoniec sa rozhodli, že sa prejdú po hradnom nádvorí a pohľadajú tam aj kaviareň. Keď však prišli pred hradnú bránu, cestu im zastúpil strážnik. Oznámil im, že ďalej nemôžu, lebo "už je zavreté". Z diaľky bolo pritom vidieť, že sa tam prechádzajú ľudia. "Čo je zavreté, možno tak výstavy, ale že by aj kaviareň?" krútili hlavami návštevníci. Potom si všimli na múre tabuľku, ktorá oznamuje, že hradný areál sa v zimnej sezóne zatvára o 18.00 hod. Zašli preto ešte raz za strážnikom, aby sa ho spýtali, či aj podniky v hradnom areáli už nie sú otvorené. "To nie," znela odpoveď strážnika, ktorý ich na druhý pokus cez bránu pustil. Zákusky, na ktoré mali chuť už hodnú chvíľu, nakoniec našli v takmer prázdnej kaviarni na nádvorí. "Ktovie, či vedia, že im takto odháňajú zákazníkov," premýšľali turisti nad šálkou kávy. "Možno prídeme na jarnú lyžovačku, tak nám dovtedy nájdite nejaký normálny podnik," poprosili priateľov z Bratislavy.
