Slovensko sa týmto podujatím, ktoré okrem iného dáva priestor na dialóg vedcov s verejnosťou, po druhý raz pripojilo k iniciatíve Európskej komisie. Okrem hlavných podujatí je pripravených vyše 260 sprievodných po celej krajine.
"Investície do vedy a vzdelania sú tým, čo môže pomôcť odpovedať na sociálno-ekonomické a ďalšie potreby krajiny," skonštatoval na tlačovej besede slovenský eurokomisár Ján Figeľ. Ako podotkol, európska perspektíva nie je o tom, že treba hľadať riešenia niekde ďaleko, ale hľadať ich doma s pomocou zahraničia. Pripomenul, že európska komisia postavila vedu a vzdelávanie ako najväčšiu prioritu až do roku 2013. "Som presvedčený, že investovať do vedy a vzdelávania sa oplatí a pri dobrej kombinácii síl a zdrojov prinesie očakávané výsledky," podotkol.
Ako Figeľ poukázal, v súčasnosti je rozdiel medzi západoeurópskymi a východoeurópskymi členmi Európskej únie (EÚ). Doháňanie západnej Európy v infraštruktúre a v ekonomike však nevníma ako negatívum, ale naopak, ako veľkú výzvu. "Nielen Slovensko, ale aj ostatné štáty Visegrádskej štvorky sú podpriemerné, čo sa týka podielu výdavkov z HDP na vedu a výskum," poukázal a zároveň dodal, že za najvyspelejšími konkurentmi zaostáva aj samotná únia. Na Slovensku sa vydáva 0,6 percenta z HDP, v EÚ sú to dve percentá a cieľom je trojpercentná hranica. Figeľ však ocenil, že štátny rozpočet SR už začína reflektovať potrebné trendy v tejto oblasti.
Za prvoradé označil investície do vedy a vzdelania aj minister školstva Martin Fronc. Podľa neho je tiež veľmi dôležité zapájať do vedeckých a výskumných činnosti aj mladých ľudí. Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Báleš je presvedčený, že na Slovensku je dostatok kvalitných vedcov, chýba mu však rozvoj infraštruktúry, teda prístrojového vybavenia. Tiež je však spokojný s trendom, ktorý SR nastúpila.
