Bratislava 20. februára (TASR) - Otváranie povojnových Benešových dekrétov je pre Slovenskú republiku neprijateľné. "Nevidíme dôvod na prehodnotenie či revíziu tohto historického faktu a nemienime ani spochybňovať výsledky Postupimskej konferencie". Hovorca Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Boris Gandel to pre TASR uviedol v súvislosti s dnešným vystúpením premiéra Maďarskej republiky Viktora Orbána na pôde Zahraničného výboru Európskeho parlamentu. Ten podľa správy rakúskej agentúry APA označil Benešove dekréty za nesprávne a vyjadril očakávanie, že takéto zákony zmiznú. Gandel však pripomenul, že presný citát Orbánových slov nemá MZV SR k dispozícii.
Premiér Mikuláš Dzurinda dnes pre novinárov k údajnému vyjadreniu Orbána uviedol, že "otvárať minulosť je kontraproduktívne a k ničomu to nevedie". Dzurinda pritom verí, že SR ako aj Česká republika vstúpia do Európskej únie v rozsahu súčasných platných noriem doplnených o určený súbor európskeho práva.
Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan označil Orbánove vyjadrenia za nenáležité. Podľa neho by nebolo dobré, ak by maďarská strana otvárala takéto otázky, ktoré súvisia s celkovým povojnovým usporiadaním dohodnutým konferenciou v Postupimi.
Agentúru APA o dnešnom Orbánovom vystúpení v Bruseli informovala vedúca delegácie Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Ursula Stenzelová. Benešove dekréty boli podľa maďarského premiéra nesprávne v 20. storočí, a tým skôr sú nesprávne v 21. storočí. Orbán pritom vyjadril očakávanie, že takéto zákony zmiznú. Predsedníčka zmiešaného parlamentného výboru Európska únia-Česká republika výslovne "uvítala" výroky maďarského premiéra. Podľa Stenzelovej tak odpovedal Orbán na otázku nemeckého poslanca EP Jürgena Schrödera spojenú so vstupom ČR do EÚ.
Československý prezident Edvard Beneš vydával od roku 1940 až do októbra 1945 zákony formou dekrétov. K najdôležitejším patril povojnový dekrét o konfiškácii a rozdelení pozemkového majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a dekrét o úprave štátneho občianstva Nemcov a Maďarov, ktorým obe národnosti stratili štátne občianstvo a občianske práva. Časť trojmiliónovej nemeckej menšiny bol z Česka vyhnaná ešte pred prijatím opatrení o odsune. Zo Slovenska bolo po vojne odsunutých vyše 32 tisíc Nemcov. Postupimská konferencia z roku 1945, okrem iného stanovila princípy odsunu nemeckých menšín z Poľska, Československa a Maďarska.
