BRATISLAVA 12. novembra (SITA) - Rozšírenie pôsobnosti ombudsmana, podobne ako je to aj v iných európskych krajinách alebo v prípade európskeho ombudsmana, by mala priniesť novela zákona o verejnom ochrancovi práv, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložil parlamentný výbor pre ľudské práva. Verený ochranca ľudských práv by sa mal podieľať na ochrane práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak sú v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Jeho pôsobnosť sa okrem iného rozširuje aj v záujme ochrany práv osôb s obmedzenou osobnou slobodou už pri zistení skutočností nasvedčujúcich nezákonný postup vo veci.
Navrhovaná úprava tiež prináša lehoty na plnenie povinností orgánov verejnej správy, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom vo vybavovaní. Pri doterajšej právnej úprave sa totiž vyskytol prípad, že orgán verejnej správy odpovedal verejnému ochrancovi práv po viac ako roku od žiadosti. Orgány štátnej správy by mali ombudsmanovi poskytovať informácie, vysvetlenia a stanoviská k skutkovým a právnym otázkam do 20 dní od doručenia jeho žiadosti. Na odstránenie nejasností pri výklade predkladatelia priamo do zákona doplnili oprávnenie verejného ochrancu práv nahliadať do súdnych spisov vo veciach súvisiacich s vybavovaním podnetu. Ombudsman by mal mať tiež právo zúčastňovať sa na schôdzi NR SR a jej orgánov, ak ide o veci dotýkajúce sa jeho pôsobnosti, a to aj vtedy, ak je rokovanie neverejné. K zmene by malo prísť aj pri rozdelení platových tried štátneho zamestnanca v Kancelárii verejného ochrancu práv.
Zákon by mal byť účinný od 1. februára 2006.
Historicky prvý verejný ochranca práv v SR sa ujal funkcie zložením sľubu do rúk predsedu parlamentu 27. marca 2002. Vytvorenie tohto inštitútu bolo jednou z podmienok, ktoré Slovensko potrebovalo splniť pre svoj vstup do Európskej únie. Pôsobnosť ombudsmana nie je podľa zákona o verejnom ochrancovi práv zameraná na ochranu právneho poriadku SR ako takého, ale venuje sa podnetom fyzických a právnických osôb. Jeho cieľom je ochrana subjektívnych práv, ktoré sa dotýkajú konkrétnych oblastí verejnej správy, sleduje spravodlivosť a zákonnosť ich rozhodnutí vo vzťahu k jednotlivcovi, ktorý má pocit krivdy.
